Medzery vo výučbe dejepisu: Rozumejú mladí študenti významu Nežnej revolúcie?
Narodili sa v krajine, kde sa žije slobodne a demokraticky. Sloboda ale ešte pred 35 rokmi nebola samozrejmosťou. Preto je veľmi dôležité, aby tento fakt chápala aj generácia, ktorá nezažila totalitu.
Slovenskí školáci sa o našich dejinách učia chronologicky a k udalostiam z novembra 1989 sa dostanú až v závere deviateho ročníka. Mnohí z nich o Nežnej revolúcii počujú prvýkrát až na hodine dejepisu.
Nájdu sa však aj takí, ktorí si informácie sami vyhľadajú alebo o minulosti diskutujú doma. Jedno však žiakov, s ktorými sme nakrúcali spája - život v socializme si nevie predstaviť žiaden z nich.
Významný dátum 17. november 1989 sa vyučuje až na konci deviateho ročníka, keďže sa dejiny vyučujú chronologicky. Dejiny súčasnosti sa teda vyučujú až na konci.
Prečítajte si tiež:
Rozhovory s rodinou
Želmíra Gdovcová, učiteľka dejepisu sa snaží tento dátum pripomínať všetkým deťom každý rok. Hovorí, že veľmi jej pomáhajú rodičia, či starí rodičia, ktorí komunikujú s deťmi dôležitosť tohto sviatku a rozprávajú o tom, čo zažili.
Sú však ale aj také domácnosti, ktoré deťom o 17. novembri nehovoria.
Prečítajte si tiež:
Medzery v školstve
Silvia Porubänová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva si myslí, že mladí ľudia sa dostatočne nezaujímajú o históriu a najmä o udalosti pred rokom 1989.
„Teraz je otázkou, kto a čo je na vine. Veľkú medzeru vidím v systéme vzdelávania. Mladí ľudia sa až pomerne neskoro stretávajú s našimi novodobými dejinami,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Záujem študentov
Učiteľka dejepisu dodáva, že mnohí študenti sú prekvapení, keď na hodinách dejepisu preberá udalosti zo 17. novembra 1989 a dodáva, že mnohí by boli radi za ďalšie hodiny o tejto téme.
