Parlament stále nemá svojho šéfa. Odborníci objasnili, čo to môže znamenať
Najdlhšia koaličná sága tohto volebného obdobia stále nemá napísanú poslednú kapitolu. Post predsedu parlamentu zostáva neobsadený, kandidát nejasný a ďalší plán neznámy. Ide pritom o druhú najvyššiu ústavnú funkciu. Prečo je o ňu taká bitka a či môže Slovensko fungovať bez nej sme sa pýtali odborníkov.
Príbeh o predsedovi parlamentu sa začal písať tesne pred prezidentskými voľbami. Pôvodne mal byť len krátkou poviedkou.
Lídri koalície totiž sľúbili voličom, že ak Peter Pellegrini odíde do paláca, žiadne hádky o fleky nehrozia a rozdelenie moci zostane zachované.
Po voľbách však bolo všetko inak. „Zásadne sa mení politická mapa,“ vyhlásil vtedy Andrej Danko (SNS).
Na uvoľnenú stoličku sa začal tlačiť Andrej Danko. Partneri najskôr nechávali problém vyhniť, potom ho márne riešili na koaličných radách.
Prečítajte si tiež:
Otázku nevyriešili
Situáciu chceli uzavrieť na jeseň, následne do konca tohto roka. Voľbu však decembri nenavrhli a poslanci už odišli sviatkovať.
„Odmietam akékoľvek tvrdenia opozície alebo hnutia nezúčastnených, ktorí sa tvária, že tu je chaos alebo niečo. Určite z tohto dôvodu tu chaos nie je,“ tvrdí dočasne poverený šéf NR SR Peter Žiga.
Ide o druhú najvyššiu pozíciu v štáte. Paradoxom preto je, že sa dá už mesiace fungovať aj bez nej.
„Táto funkcia je dôležitá, ale máme ústavu napísanú tak, že ak funkcia nie je obsadená, tak ho vedia zastúpiť podpredsedovia. Nie je známa taká právomoc, ktorá by bola v takejto veci nezastupiteľná,“ uviedol ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty UK.
Prečítajte si tiež:
Marketing a moc
Jedna rovina je ústavná, druhá je čisto politická. Z hľadiska marketingu ide o veľa.
„Je vás veľmi, veľmi dobre vidieť, to znamená, že môžete byť relatívne často v médiách. Zároveň, keď sa deje niečo dôležité v parlamente, väčšinou tam sedíte,“ priblížil riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
„No a v neposlednom rade je to aj dôležitý post mocenský v intenciách toho, akú má pozíciu strana v rámci koalície, ale aj mocensky pre konkrétneho človeka,“ doplnil politológ Jozef Lenč.
Vedenie parlamentu má pod palcom priebeh rokovaní a môže rozpravu dokonca úplne ukončiť.
„Zvolávate grémia, určujete program schôdzí, zaraďujete body. Vidíme, že v poslednej dobe je veľmi populárna disciplína odvolávanie, či už minulé volebné obdobie alebo toto, takže vy určujete termín. To všetko sú veci, ktoré sa v politike rátajú,“ vysvetlil Hřích.
Kto si tieto body nakoniec pripíše si politológovia netrúfajú hádať. Vôbec by ich však neprekvapilo, ak by stolička zostala neobsadená až do konca volebného obdobia.
