Kúpiť kaštieľ a zrekonštruovať ho? Manželia z Lučenca sa do tejto výzvy pustili naplno
Kedysi boli dominantami a pýchou miest a dedín. Honosné sídla šľachty, ktoré reprezentovali jej bohatstvo. V priebehu minulého storočia mnohé spustili a stali sa z nich ruiny. Taký bol aj Prónayov kaštieľ v Lučenci. Pred zánikom ho zachránil manželský pár Kovalančíkovcov, ktorý ho kúpil a pustil sa do jeho obnovy. Rekonštruovať historickú pamiatku však nie je ako stavať rodinný dom.
Kúpiť si kaštieľ, zámok, alebo dokonca hrad láka mnohých ľudí. Realitné kancelárie ponúkajú tieto nehnuteľnosti na viacerých miestach Slovenska. Vrátiť týmto často znehodnoteným nehnuteľnostiam a zrekonštruovať ich podľa zákona je beh na dlhé trate.
Prečítajte si tiež:
Veľká výzva
Rodina z Lučenca má však rada výzvy a smelo sa do toho pustila.
„S manželom sme hľadali nejakú nehnuteľnosť, kde budeme spojení s prírodou,“ hovorí Tatiana Kovalančíková.
Keď do kaštieľa prišli prvýkrát, bol v hroznom stave. Zatečená strecha, opadané rímsy, no keď prišli dovnútra, tak boli príjemné prekvapení.
V kaštieli cez komunizmus bývali ľudia, každý mal svoju vlastnú časť a toalety sa nachádzali vonku, Jaroslav prezrádza niečo z histórie budovy.
Po páde komunizmu, keď ľudia z kaštieľa odišli, pamiatka začala chátrať. Majitelia sa menili, viacerí mali vízie a plány, no mnoho z týchto zmien nevydržalo.
Prečítajte si tiež:
Starostlivo naplánovaná výstavba
Po kúpe kaštieľa si Jaroslav začal študovať rôzne materiály, aby mohli spolu s architektami kvalitne pripraviť projekt na rekonštrukciu.
Strecha v kritickom stave bola najväčším problémom.
„Bola poškodená, boli poškodené trámy, ktoré boli zhnité, boli poškodené aj múry,“ hovorí Jaroslav.
Pamiatkový úrad dbal na to, aby manželský pár zachoval fasádu, okná, dbal na rozpoloženie celého projektu aj z hľadiska sadenia stromov.
„Pôvodných vecí tu nie je až tak veľa, budeme ich prepájať s novými vecami, ale tak citlivo, aby nové veci boli v minorite,“ dodáva Jaroslav.
