Slovenské ženy sú v spoločnosti viac znevýhodnené ako ostatné Európanky

Ženy na Slovensku majú v prípade uplatnenia sa na trhu práce, platov, starostlivosti o rodinu či zakladaní si vlastného biznisu, horšie postavenie ako ostatné Európanky. V Únii majú ženy v priemere o 16 % nižšie platy ako muži, a to naprieč všetkými sektormi. Na Slovensku ženy zarábajú v priemer o 21 % menej ako muži.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlákovej, na rozdiel medzi platovým ohodnotením žien a mužov vplýva viacero faktorov. Najvýznamnejším dôvodom je to, že ženy pracujú za život z dôvodu materských povinností v priemere o tretinu menej ako muži. Práve dlhšie pauzy v práci spôsobujú pomalší kariérny rast. Európska komisia ale uvádza, že ženy sa často stretávajú s tým, že sa v technických smeroch či v IT sektore, čo je prevažne mužská doména, ťažšie presadzujú.

V tomto prípade ale nezohráva úlohu dosiahnuté vzdelanie. V európskych krajinách majú ženy v priemere vyššie vzdelanie ako muži (44 % žien vo veku 30 až 34 rokov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie s porovnaním s 34 % mužov). V únii je zamestnaných o 9 % menej žien s dieťaťom či viacerými deťmi do 6 rokov, ako žien bez dieťaťa. Tento rozdiel je výraznejší práve na Slovensku, kde je zamestnaných o 30 % viac bezdetných žien, ako tých s dieťaťom.

V roku 2016 nepracovalo v únii až 19 % žien, pretože sa starali o deti či zdravotne postihnutého príbuzného. Krajiny ako Veľká Británia, Holandsko či Dánsko majú flexibilnejšie pravidlá na pracovnom trhu a väčšie možnosti nastaviť si flexibilný pracovný čas, preto majú viac zamestnaných žien.

Na Slovensku ani nie polovica ľudí, vrátane žien, je ochotná o svojom plate so zamestnávateľom vyjednávať. Na rozdiel od severských krajín, napríklad vo Švédsku, až takmer 80 % zamestnancov vyjednáva o plate, medzi nimi aj ženy. Ženy v EÚ pritom robia v priemere týždenne o 6 hodín viac ako muži (platené aj neplatené hodiny navyše).

Z nižších kvalifikovaných pozícii sa ženy v Únii najčastejšie uplatňujú ako predavačky v obchodoch či upratovačky. Z vyšších kvalifikovaných pozícii sa výrazne sa presadzujú ako právničky, učiteľky v materských či základných školách, sekretárky či lekárky.

Najmenej žien je stále v odbore informačných a komunikačných technológií, pričom ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v únii. Do roku 2050 by sa tak mohlo vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt EÚ by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur.