Štvrtou obeťou leteckého nešťastia je Danica Olexová. Búrala stereotypy o Afrike
Jej spolupracovníci hovoria, že bola plná života a slovenské deti učila o africkej chudobe.
Kolegov upozorňovala na stereotypy a bojovala za lepší život v afrických slumoch. Aj taká bola Danica Olexová, ktorá zomrela pri havárii lietadla Boing 737 spoločnosti Ethiopean Airlines.
Olexová mala 42 rokov a pochádzala z Bratislavy. Už ako dieťa navštevovala detské tábory pod záštitou detskej organizácie eRko. Vyštudovaná učiteľka neskôr sama pomáhala organizovať tábory a výlety pre deti.
"Bola veľmi tvorivá, vedela pekne kresliť a neskôr fotiť. Pomáhala s tvorbou do nášho časopisu Rebrík pre deti," píšu o Olexovej jej kolegovia z eRka na blogu.
Slovenským deťom ukazovala chudobu
Olexová stála pri zrode najväčšieho projektu eRka Dobrá novina. Ide o kolednícku akciu, počas ktorej deti pred Vianocami zbierajú peniaze na projekty v Afrike. Posledných päť rokov bola projektovou manažérkou Dobrej noviny.
Riaditeľ Dobrej noviny Maroš Čaučík o Danici Olexovej:
Cestovala do Kene, Južného Sudánu, Ugandy, Etiópie či Juhoafrickej republiky. Jej úlohou bolo navštevovať pracovných partnerov v Afrike a viesť s miestnymi ľuďmi rozvojový dialóg. Zároveň natáčala vzdelávacie materiály, fotila a kreslila plagáty.
"Danica natáčala filmy a robila vzdelávacie materiály pre naše deti. Chceme, aby sa aj slovenské deti dozvedeli o podmienkach extrémnej chudoby. Jej posledná zbierka bola o Ugande," hovorí predseda eRka Juraj Králik.
Mala sa stretnúť s novým partnerom
Podľa kolegov mala Olexová silný zmysel pre spravodlivosť. Cez organizáciu Horizont 3000 bola zamestnaná päť rokov v Nairobi, kde bolo jej úlohou monitorovať a pomáhať rozvíjať sa projektom podporovaných z rakúskej a slovenskej koledníckej akcie.
"Danicina posledná pracovná cesta mala začať v Keni. Potom mala pokračovať do Tanzánie, kde sa mala stretnúť s potenciálnym partnerom. Zároveň mala natočiť nové materiály o Keni pre 25. ročník Dobrej noviny," povedal Králik.
Spolupracovníci o Danici povedali, že bola plná života. "Mala vo veľkej úcte našich projektových partnerov v Afrike a vždy nás ochotne opravila, ak sme sa náhodou o nich vyjadrili stereotypne. Poznala farby a dynamiku kenských slumov, fotila a tvorila dokumentárne filmy o deťoch. Bola našim mostom s Afrikou a iste ním pre nás zostane aj naďalej."
