Stretli sme sa s prvým československým kozmonautom. Vladimír Remek si zaspomínal na svoju vesmírnu misiu
Meno kozmonauta, ktoré sa navždy vpísalo do pamäti ľudstva. S Vladimírom Remekom sme si zaspomínali na jeho vesmírnu misiu.
Dnes dôchodca, v nedávnej minulosti diplomat či europoslanec. Ale každý ho pozná najmä ako prvého československého kozmonauta.
V marci 1978 sa Vladimír Remek stal prvým ne-Američanom a ne-Sovietom, ktorý sa na našu Zem pozeral z obežnej dráhy.
„Považoval som to za nesmierny zážitok a osobný úspech. Presne si pamätám tú chvíľu, keď sme sa dostali do beztiažového stavu, tak som, samozrejme, prejavil veľkú radosť,“ spomína si.
S úsmevom si vybavuje, ako mu vtedy kolega Alexej povedal, že to najťažšie ich ešte len čaká: „A mal pravdu.“
Pred samotným letom mal obrovský rešpekt.
„Bol som vtedy slobodný a bezdetný. Na jednej strane som si hovoril, že ak by sa malo čosi stať, tak nezanechám siroty. Na druhej strane, keď som potom išiel priamo k rakete, hovoril som si, že je to síce fajn, ale nikto tu po mne neostane,“ hovorí.
Samotný pobyt vo vesmíre trval osem dní. Od 2. do 10. marca 1978.
„My sme mali mimoriadne úspešný let, pretože nás nestretlo nič také, čo by nás priamo ohrozilo na živote,“ dodáva s tým, že napokon všetko dobre dopadlo a splnil sa mu sen z detstva.
Prečítajte si tiež:
Náhoda, ale aj drina
Absolvoval letecké učilište v Košiciach. Neskôr sa naskytla možnosť ísť do Moskvy na vojenskú akadémiu.
Súčasťou štúdií bol aj kurz základov kozmonautiky. Práve preto si ho vybrali na let do vesmíru.
Ako sám hovorí, bola to jedna veľká náhoda. Osud mu vtedy prial.
„Samozrejme, nevzniklo to na zelenej lúke, že by som náhodou išiel v Kazachstane okolo raketovej základne, či ma vezmú,“ hovorí so smiechom.
No na svojom sne sa musel aj nadrieť. Naučil sa množstvo vecí, musel spĺňať nielen fyzické, ale aj mentálne kritériá.
