Tatranské chaty ročne prichýlia tisícky turistov. Aké príbehy sa skrývajú za ich stenami?
Tatranské chaty v srdci našich veľhôr ročne prichýlia tisícky turistov. Poďte s nami objaviť, aké príbehy sa skrývajú za stenami týchto jedinečných miest.
Množstvo turistov počas svojich horských dobrodružstiev zamieri aj na tatranské chaty – miesta, kde sa môžu ukryť pred náročným terénom, oddýchnuť si a načerpať nové sily. Každá má svoju históriu a aj predchodcov.
„Predchodcami dnešných tatranských chát boli takzvané ohniská. Boli to jednoduché prírodné prístrešky, kde hľadali útočisko v zlom počasí lovci, neskôr pastieri a od 16. storočia prichádzali do Tatier vedci a turisti,“ vysvetlila redaktorka a publicistka Katarína Bohušová.
Prečítajte si tiež:
Prvá tatranská chata
Prvú chatu dal postaviť v roku 1863 nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. Dodnes nesie jeho meno.
„Bola to prvá chata, ktorá mala uľahčiť prvým turistom nástup do Studených dolín a na Lomnický štít,“ doplnila Bohušová.
Neskôr vznikali aj ďalšie chaty, ktoré budoval Karpatský spolok a začali ich stavať aj vo vyšších nadmorských výškach.
„Postupne sa zväčšovali prístavbami, aby spĺňali vyššie nároky turistov a prichádzalo čoraz viac návštevníkov, takže aj s tým súvisela potreba budovania ďalších chát,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Útočisko pre politických utečencov
Každá z nich má svoj príbeh. Napríklad Téryho chatu postavil Edmund Téry, ktorý liečil baníkov v Banskej Štiavnici. Stojí v Malej Studenej doline, kde boli vhodné klimatické podmienky na uzdravenie respiračných ochorení.
Zamkovského chata bola zase počas druhej svetovej vojny útočiskom pre politických utečencov a slúžila aj ako úkryt pre deti a manželky partizánov.
Po vojne ju znárodnili a jej staviteľa Štefana Zamkovského aj s rodinou z nej vyhnali. Dlhé roky dokonca niesla iné meno.
