Veľká noc bez stresu: Ako blízkym vysvetliť, že niektoré veľkonočné zvyky nám nevyhovujú?

Oblievanie studenou vodou, šibačka, plné stoly a veľké rodinné stretnutia – aj takto vyzerajú Veľkonočné sviatky v mnohých slovenských domácnostiach. Pre niektorých ide o čas oddychu a veselých stretnutí, pre iných však tieto dni znamenajú skôr stres, napätie a spomienky, ktoré nemusia byť vždy príjemné.

Nie každý sa na Veľkú noc teší. Deti môžu mať nepríjemné zážitky z povinnej šibačky, ženy zas často pociťujú tlak zo spoločensky akceptovaných tradícií, s ktorými sa nevedia stotožniť. „Všetko sa dá uchopiť inak,“ hovorí koučka Zorka Inka Grohoľová. „Dôležité je premýšľať nie nad tým, čo nechceme a čo nám vadí, ale nad tým, čo chceme a ako si to chceme zorganizovať.“

Podľa nej je úplne v poriadku, ak sa rozhodneme sviatky prežiť po svojom. Krásne tradície vznikli v minulosti a môžeme sa nimi inšpirovať, ale nie sme k nim viazaní. Každý má právo cítiť sa počas sviatkov dobre – bez ohľadu na to, či sa drží klasických zvykov, alebo si vytvára vlastné.

Ako povedať nie?

Otázka znie, ako to vysvetliť rodine, ktorá má o Veľkej noci jasnú predstavu? Koučka radí asertívnu komunikáciu – otvorenú, ale rešpektujúcu. „Musíte si vedieť povedať, kde sú vaše hranice, čo sa vám páči a čo nie,“ vysvetľuje Grohoľová. Týka sa to najmä žien, ktoré by podľa nej mali vedieť vyjadriť nesúhlas s oblievaním či inými praktikami, ktoré im nie sú príjemné.

Zásadnú rolu v tom zohráva aj rodina – ak má dievča doma podporu, napríklad v otcovi, ktorý chápe jej postoj, je to oveľa jednoduchšie. Žiaľ, často je práve otec tým, kto mladíkom s vedrami vody skôr pomáha, než aby stál na strane dcéry.

Veľká noc nemusí byť o prispôsobovaní sa druhým. Môže to byť obdobie, počas ktorého si vedome vyberieme, čo chceme osláviť, ako a s kým. Môžeme ísť do prírody, stretnúť sa s priateľmi, vytvoriť si pokojné rituály alebo si jednoducho oddýchnuť.

Úprimnosť a rešpekt voči sebe aj okoliu môžu byť tie najdôležitejšie tradície, ktoré si zo sebou na sviatky vezmeme.