Hovorkyňa biskupov Slovenska o pápežovi Františkovi: Biedu vnímal ako veľkú nespravodlivosť. V mnohých prebudil súcit a nehu
Známy svojou skromnosťou, blízkosťou k chudobným a apelmi na mier i ochranu prírody sa zapísal do sŕdc miliónov veriacich po celom svete.
Aj napriek tomu, že pápeža Františka trápili posledné mesiace zdravotné problémy, správa o jeho úmrtí prišla nečakane. Ešte v nedeľu mával a žehnal veriacim na Námestí sv. Petra.
Svätý Otec naposledy vydýchol v pondelok ráno, deň po Zmŕtvychvstaní Ježiša Krista.
Katolícku cirkev viedol 12 rokov a od svojich predchodcov sa v mnohom líšil.
„Každý pápež si s nástupom do úradu prinesie aj svoje osobnostné charakteristiky, krajinu pôvodu, vplyv rodiny, z ktorej vzišiel. Treba teda rozlišovať úrad a osobu pápeža. Svätý Otec František pochádzal z Argentíny, z prostredia veľkých sociálnych rozdielov. Nazývali ho ‚biskupom chudobných‘, čo sa výrazne podpísalo aj na jeho pontifikáte v prístupe k ľuďom na okraji spoločnosti,“ priblížila hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Katarína Jančišinová.
No podľa jej slov František nadviazal aj na predošlých pápežov, pretože rozvíjal ekumenický a medzináboženský dialóg, ako aj dialóg s ľuďmi bez náboženského presvedčenia a so súčasnou kultúrou.
„Výraznou črtou jeho pontifikátu bolo komunikovať nielen slovami, ale aj konkrétnymi gestami,“ uviedla.
Prečítajte si tiež:
Myslime ekologicky
Často pripomínal, aby sme sa viac starali o životné prostredie. Dôvod bol jednoduchý.
„Neprestával apelovať na starostlivosť o Božie stvorenstvo, prírodu, ktorá je Božím darom, a nabádal k ekologickému zmýšľaniu, pretože na nezodpovednú spotrebu, materializmus a kultúru vyhadzovania nakoniec doplácajú tí najchudobnejší,“ vysvetlila Jančišinová.
Skromnosť a ohľad na tých najchudobnejších vyplývali z jeho pastoračného pôsobenia v rodnom Buenos Aires. Jeho starí rodičia prišli do Argentíny v roku 1928 z Talianska.
„Sám si zažil prostý život na predmestí veľkomesta, vykonával aj rôzne jednoduché pomocné práce. Kontakt s chudobnými ho akoby predurčil na scitlivovanie jednotlivcov a krajín. Problém biedy v jej najrôznejších podobách vnímal ako veľkú nespravodlivosť,“ tvrdí hovorkyňa KBS.
Pokračuje: „Pápež František vychádzal z presvedčenia, že všetci sme stvorení na Boží obraz a podobu, sme deti jedného Otca, a preto nám utrpenie iných nemôže byť ľahostajné. Myslím si, že Svätý Otec František v mnohých prebudil súcit a nehu a posilnil v nás kultúru stretnutia a načúvania.“
Rodnú krajinu počas svojho úradu nenavštívil
K svojej domovine mal vrúcny vzťah, od svojho zvolenia na čelo cirkvi ju však nikdy nenavštívil, hoci sa viackrát vyjadril, že to má v pláne.
„Svätý Otec sa rozhodol zamerať svoju pastoračnú činnosť na krajiny a regióny, ktoré považoval za periférne alebo menej zastúpené v globálnom dianí. Politická situácia v jeho rodnej krajine si prechádza rôznymi zvratmi. Všeobecne sa vie, že pokiaľ ide o politické dôvody, pápež sa vždy snažil zachovať neutralitu,“ ozrejmila Jančišinová.
Pápež bol najstarší z piatich detí, dnes žije už iba jeho sestra Mária Elena. „Vždy ho podporovala a modlila sa zaňho, o to väčšmi po jeho zvolení za pápeža,“ podotkla hovorkyňa.
Prečítajte si tiež:
Volal po mieri a pokoji
Svojimi skutkami sa nepochybne zapísal do dejín. „Myslím si, že si ho budeme pamätať ako pápeža dialógu a muža hlbokej úcty a lásky ku každému človeku. Bol pastierom milosrdenstva a neúnavným ohlasovateľom Božej lásky a dobroty,“ hovorí úprimne.
Osobne sa jej dotklo hlboké vyjadrenie zármutku pápeža nad smrťou otca a jeho malej dcéry, ktorí sa utopili pri pokuse preplávať rieku v snahe dosiahnuť lepší život v inej krajine.
„Svätý Otec sa modlil za všetkých ľudí, ktorí stratili život pri úteku pred vojnou a biedou. Ustavične vyzýval jednotlivcov aj národy k úcte ku každému človeku, apeloval na ľudskosť, empatiu a konkrétnu pomoc migrantom, ako aj všetkým núdznym a trpiacim, pričom zdôrazňoval, že ide o morálnu povinnosť celej spoločnosti,“ doplnila.
Aj vo svojom poslednom veľkonočnom príhovore, ktoré za neho prečítal jeho spolupracovník, volal po mieri.
„Vedel, že mier a pokoj sa rodia v srdci človeka, a preto neúnavne pozýval k dialógu. Ostro kritizoval zbrojenie a vojnové konflikty a vyzýval na mierové riešenia. Veril v silu stretnutia, komunikácie a mierových krokov v prospech spravodlivého a udržateľného mieru,“ dodala na záver Jančišinová.
Televízia Markíza prinesie v sobotu 26. apríla poslednú rozlúčku s pápežom Františkom v mimoriadnej relácii s moderátorkou Zlaticou Švajdovou Puškárovou a so zaujímavými hosťami. Vysielanie sa začne o 9.00 h. Sledovať aktuálne dianie budeme po celý deň aj na našom spravodajskom webe TNLIVE.sk
Pozrite si reportáž o reformách pápeža Františka:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.markiza.io ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
