Odmala ho fascinovali lode, neskôr modelárstvo. Pokiaľ dýcham, budem to robiť ďalej, tvrdí Jozef
Už ako malého chlapca ho fascinovalo more a túžil sa plaviť na veľkých lodiach v medzinárodných vodách. Osud ho však zavial inam. Na lode ale napriek tomu nezanevrel a keď sa na nich nemohol plaviť, začal vyrábať aspoň ich zmenšené kópie, prepracované v každom detaile.
Odmlada ho fascinovala krása lodí. Plánoval sa pridať k námorníkom do Bratislavy, no život sa mu sám od seba zariadil inak. Čakala ho totiž povinná vojenčina.
A tak sa Jozef Kovalík od svojho sna nachvíľu vzdialil. Neskôr sa však k lodiam vrátil, no v celkom odlišnej podobe.
„Začal som ich stavať, keď už nie som námorník,“ komentuje.
Prečítajte si tiež:
Ani necíti hlad
Základom jeho stavebného materiálu je drevo. No tvrdí, že vo veľkom využíva aj odpad, ktorý nájde pohodený na ulici či na smetisku: „Ja to všetko využijem.“
Hovorí, že keď sa ponorí do práce, ani necíti hlad. „Robím stále, je to ako stereotyp, dennodenne niečo musím robiť,“ dodáva Jozef.
„Vnútri sú zabudované motory, čerpadlo na chladenie motora,“ popisuje jeden zo svojich výstavných kúskov.
Svoj sen si napokon splnil, i keď v inej forme. No podľa jeho slov rozhodne nič neľutuje: „Pokiaľ žijem a dýcham, tak to budem robiť ďalej.“
