Čaká nás najdlhší deň v roku. Žiaľ, už zajtra sa začnú dni skracovať

V Bratislave napríklad vyšlo slnko o 4. hodine a 51. minúte SELČ, zapadne o 20. hodine 55. minúte, teda bude nad obzorom 16 hodín, 4 minúty a 11 sekúnd.

Čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu kratšie noci a dlhšie dni. V severnej časti Slovenska, cca severne od Zvolena, či napríklad v susednej Českej republike dočasne nenastáva astronomická noc. To znamená, že Slnko neklesne nižšie, než 18 stupňov pod obzor. Napríklad v Žiline trvá obdobie bez astronomickej noci od 8. júna do 4. júla.

V severnejších oblastiach majú v tomto čase tzv. biele noci a za polárnym kruhom slnko nezapadá vôbec. V nórskom meste Troms je napríklad slnko nad obzorom od 17. mája do 25. júla.

Zlatá hodinka po celú noc

„Nepretržité svetlo ponúka možnosť užiť si prírodu v akejkoľvek nočnej či dennej dobe. Teda i v našich večerných a nočných hodinách, keď slnko tesne kopíruje severný horizont a vytvára krásne teplé svetlo – akoby ,zlatú hodinku‘ – po celú noc,“ povedal geograf Matěj Roman z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, ktorý práve docestoval z niekoľkodňového pobytu v Troms.

„Je tiež väčšia šanca pozorovať miestnu faunu, pretože je vonku menej ľudí. Je pravda, že oblasti okolo Troms sú dosť hornaté, samé fjordy a ľadovcový reliéf, takže nie odvšadiaľ je možné slnko vidieť. Navyše od severného Atlantiku často pripláva mrak. Ale počasie sa stále mení a tak oblačnosť ani dážď väčšinou netrvajú dlho,“ doplnil vedec a výskumník, ktorý absolvoval aj pobyty v Antarktíde, na Islande či na Špicbergoch.

Ako dodal, vo voľnom čase využil celodenné svetlo na trek v národnom parku Mysalen. Frontálne systémy so zrážkami prechádzali väčšinou cez deň.

„Na dva dni som si teda otočil biologický režim a putoval v ,noci‘, keď sa vyjasnilo, zatiaľ čo cez deň som spal. Ale miestni, najmä ak sú viazaní pracovným či školským režimom, to berú konzervatívnejšie a dodržiavajú biorytmus. Doma si zatiahnu zatemňujúce závesy a spia. Troms je však plné outdoorových nadšencov, takže nehľadiac na dennú dobu, len čo sa vyjasní, ľudia vonku športujú aj do polnoci,“ popísal svoje zážitky geograf.

Letný slnovrat

V okamihu letného slnovratu – teda v sobotu nadránom – sa Zem na obežnej dráhe ocitla v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku.

Slnečné lúče dopadajú kolmo práve na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky. Vyplýva to zo sklonu zemskej osi, ktorý rovnako predstavuje cca 23 a pol stupňa.

Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.

Od letného slnovratu sa dni začínajú postupne skracovať, ale spočiatku len po sekundách a minútach. Napríklad v Bratislave slnko zapadá po pol deviatej večer až do konca júla a dĺžka dňa presahuje 15 hodín. Až v auguste začne denné svetlo ubúdať výraznejšie.

V minulom roku bol letný slnovrat už 20. júna, pretože išlo o priestupný rok. Podobná situácia sa zopakuje opäť v priestupných rokoch 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.

Na južnej pologuli sa 21. júna začne zimné obdobie.

Ako si v letných mesiacoch vybrať slnečné okuliare? To sa dozviete v nasledujúcej reportáži: