Návšteva cintorínov prináša aj detskú zvedavosť. Ako sa s najmenšími rozprávať o smrti?
Ideálny vek, kedy začať s deťmi hovoriť o smrti, neexistuje. Podľa odborníkov je najdôležitejšie komunikovať priamo a bez zbytočného zjemňovania.
Pamiatka zosnulých nie je iba spomínanie, ale aj detská zvedavosť a otázky o smrti. Návšteva cintorína formuje detské vnímanie kolobehu života.
Najmenšie deti do piatich rokov ešte nerozumejú, že odchod človeka z tohto sveta je definitívny. Oddelenie reality od fantázie príde v školskom veku.
„Deti by mali dostať odpovede na všetky svoje otázky. Veľakrát, keď nevieme, čo povedať, tak je fajn sa tých detí opýtať, ako to vnímajú ony a čo si o tom myslia,“ odporúča psychologička Marta Marošová.
Prečítajte si tiež:
Dá sa vytvoriť dušičkový rituál
U menších detí sa treba vyhnúť metaforám, nevidia za tým skrytý význam.
„Dieťa naozaj tomu nerozumie, keď mu povieme, že ten človek odišiel. Dieťa si myslí, že sa vráti a pýta sa, kedy sa vráti,“ tvrdí Marošová.
Pamiatka zosnulých je príležitosťou, aby sa stretli celé rodiny pri hroboch svojich blízkych. Deti sa učia súdržnosti a na ďalšie generácie sa posúvajú rodinné príbehy.
Psychologička radí spojiť návštevu cintorína s posedením s rodinou alebo iným spoločným programom. Takto sa dá vytvoriť pekný dušičkový rituál.
Pozrite si rozhovor o tom, ako sa s deťmi rozprávať o smrti:
