Ceny potravín sú pre Slovákov nočnou morou. V porovnaní s krajinami EÚ za ne dávame najväčšiu časť príjmu

Slováci sú v Únii najcitlivejší na zdražovanie v supermarketoch. Priemerná domácnosť vynaloží na kúpu potravín takmer 19,5 percenta príjmu. Horšie je na tom iba zopár krajín bývalého východného bloku.

Na porovnanie - v Luxembursku dá domácnosť na potraviny iba 9,5 percenta príjmu a európsky priemer je necelých 15 percent.

Keď sa pozrieme na našich susedov, tak aj v porovnaní s nimi sme na tom najhoršie. Rakúšania, ktorí majú drahšie potraviny, minú na ich kúpu iba niečo vyše 11 percent z priemerného zárobku domácnosti. Vďačia za to vyšším platom.

​​Februárová inflácia ešte neodráža vojnu na Ukrajine. Napriek tomu rástli ceny v znamení pandémie rekordným deväťpercentným tepom. Nahor ich tlačili hlavne drahšie potraviny, ktoré medziročne stúpli o vyše 9,5 percenta. A to už ľudia bolestivo pocítili vo svojich peňaženkách.

Cenovú vojnu v supermarketoch najlepšie odzrkadľuje základné pečivo - rožok biely. Dlhé roky si držal stabilnú priemernú cenu sedem centov. Vo februári sa však udial dramatický boj v zákulisí tejto potraviny. Tvrdé vyjednávanie a súperenie medzi pekármi a obchodníkmi viedlo k historickej zmene ceny.

​Za desať rožkov tak dnes zaplatíte v priemere viac o desať centov. Hoci sa to môže zdať zanedbateľná suma, ide o veľa. Rožok bol totiž považovaný za tzv. referenčnú potravinu. Potravinu, ktorá má primárne prilákať zákazníka do predajne. Teraz však rožok porážajú aj dopekané výrobky, napríklad takáto kaizerka je v niektorých sieťach lacnejšia.

Viac sa dozviete v reportáži Mareka Gudiaka.

​