Vo svete dávno, u nás výrazne neskôr. Pozrite si vývoj razenia tunelov na Slovensku

Kým vo svete a v Európe sa ťažké stroje zahryzli do razenia tunelov už v prvej polovici 20. storočia, na Slovensku sme si na prvý cestný tunel museli dlho počkať.

Na prelome milénia začala vtedajšia vláda s výstavbou prvého diaľničného tunela Branisko, ktorý je v súčasnosti stále naším najdlhším cestným tunelom.

Tunel s dĺžkou takmer päť kilometrov počas výstavby sprevádzali aj problémy, ako napríklad kauza tunelovania za vlády vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu, v ktorej sú po 26 rokoch stále stíhaní šiesti ľudia. Tunel sa napokon podarilo otvoriť s ročným oneskorením v júni 2003.

Ďalšou významnou tunelovou stavbou u nás je tunel Sitina nachádzajúci sa v Bratislave. Ten začali raziť v roku 2003 a stal sa prvým dvojrúrovým tunelom na Slovensku. Výzvou pre zhotoviteľa stavby bolo jeho umiestnenie v meste.

Ľuďom v pamäti utkvelo aj jeho pamätné otvorenie z roku 2007 bývalým jazdcom F1 Davidom Coulthardom.

Zanedbateľné čísla v porovnaní so svetom

Aktuálne máme na Slovensku prejazdných 12 a vo výstavbe päť diaľničných tunelov. V porovnaní so svetom je to však zanedbateľné číslo. Iba v takom Nórsku ich je 1 164 s celkovou dĺžkou vyše 800 kilometrov.

Práve v Nórsku sa v súčasnosti nachádza aj najdlhší cestný tunel sveta. Laerdalský tunel má dĺžku 24,5 kilometra a v šesťkilometrových intervaloch sa v ňom nachádzajú veľké modré jaskyne, ktoré slúžia ako odstavné plochy.

Za najväčšiu technologickú stavbu tunela sa však stále považuje železničný Eurotunel popod Lamanšský prieliv, ktorý spojil Veľkú Britániu s kontinentálnou Európou.

Má dĺžku 50 km a takýto megalomanský projekt si odborníci vedia v budúcnosti predstaviť aj na Slovensku. Možno sa raz dočkáme spojenia Popradu s poľským Zakopaným.