Za 20 rokov požiadal o túto dávku jediný človek. Analytici chcú, aby sa k nej dalo ľahšie dostať

Zamestnávatelia na ňu prispievajú v odvodoch. Náš čitateľ je však po vyše 20 rokoch vraj prvý, kto si po úraze požiadal o pracovnú rehabilitáciu v Sociálnej poisťovni.

To, že dávka v praxi nefunguje, si už všimli aj analytici ministerstva práce. Chcú, aby sa k príspevku dalo dostať ľahšie a ľudia sa dozvedeli, že vôbec existuje.

V robote si nešťastne roztrhol väz v kolene a pár týždňov rehabilitácie od zdravotnej poisťovne mu nepomohlo, aby sa mohol vrátiť do práce.

Nedávno sme vám ukázali príbeh Petra z Bratislavy, ktorý by chcel v liečení pokračovať cez takzvanú pracovnú rehabilitáciu od Sociálnej poisťovne.

Je to dávka, na ktorú má nárok z úrazového poistenia, ak mu ju prizná posudkový lekár. Ako sa však ukázalo, za vyše 20 rokov poisťovňa ani jednu takú nevyplatila.

„Zamestnanci začali skúmať, o čo som to vlastne požiadal, že nevedia, čo s tým majú robiť,“ povedal Peter.

„Zvykne sa to riešiť zo systému zdravotného poistenia. Nemali sme doteraz situáciu, že by bolo treba požiadať o túto dávku,“ tvrdí hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Zásadná chyba

Podľa odborov je práve chybou, že zamestnancov po pracovných úrazoch dávajú dokopy zdravotné poisťovne. Aj na tento účel totiž firmy odvádzajú nemalé odvody Sociálnej poisťovni.

Rehabilitáciu z úrazového poistenia by pritom aj náš čitateľ mohol čerpať až pol roka a počas nej brať namiesto „péenky“ 80 percent hrubého platu.

Z prebytkov úrazového poistenia dotuje poisťovňa dôchodky. Hoci sa z tohto fondu vyplácajú aj iné príspevky, na riešenie úrazov a chorôb z povolania išla vlani ani nie štvrtina vyzbieraných odvodov.

Skoro 200 miliónov eur sa presunulo z úrazového fondu na plátanie dier v penziách.

Po zmene volajú aj analytici ministerstva práce, podľa ktorých treba okrem iného vytvoriť sieť poskytovateľov pracovnej rehabilitácie.

V Nemecku či vo Švajčiarsku fungujú dokonca osobitné úrazové nemocnice.