Prečo má koronavírus u niekoho ťažký priebeh? Vedci naznačili príčinu v týchto štúdiách

Podľa vedcov je na ochorení COVID-19 zvláštne to, ako neobvykle pôsobí na rôznych ľudí. Nové dve štúdie, ktoré zverejnil odborný časopis Science, sa pokúsili odpovedať na dve otázky.

Zisťovali, prečo ochorenie privodí ťažký stav s dlhodobými následkami aj relatívne zdravému človeku, kým u iných má len minimálne prejavy?

Približne 3,5 percenta pacientov s ťažkým priebehom, ktorý vedci skúmali, malo pruekázateľné mutácie v génoch, ktoré sú zapojené do obrany proti virusom.

A najmenej 10 percent chorých s ťažkým priebehom si zase v tele vytvára autoprotilátky, ktoré útočia na imunitný systém a nie na samotný vírus.

Podľa autora štúdií, profesora Jeana-Laurenta Casanova, to môže vysvetlovať viacero zatiaľ zle pochopiteľných prípadov zdravých ľudí, ktorí po nakazení skončili na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Škodlivé protilátky sa našli v telách 101 z 987 skúmaných pacientov.

Casanova tvrdí, že ak u niekoho testy odhalia koronavírus, mali by ho rýchlo otestovať aj na autoprotilátky.

V prípade, že by tieto testy tiež boli pozitívne, okamžite by podľa neho malo dôjsť k cielenej liečbe. Je totiž možné, že odstránenie týchto protilátok by mohlo pomôcť zmierniť priebeh ochorenia.

Tento výskum začal už vo februári tohoto roka, keď sa v USA objavili prvé prípady nákazy. Cielene hľadali skupinu mladých ľudí, ktorý mali vážny priebeh ochorenia.

Vedci preskúmali genóm pacientov s dôrazom na sadu 13 génov zapojených do takzvanej interferónovej imunity proti chrípke.

Pri zdravých ľuďoch molekuly interferónov fungujú ako bezpečnostný systém. Vyhľadávajú invazívne vírusy a baktérie a keď ich odhalia, spustia poplach, ktorý povolá do boja ďalšie zložky imunity.

Analýza 987 nakazených, ktorí mali značne závažný priebeh, ukázala, že až v 101 z nich má chyby v génoch zapojených do produkcie protivírusových interferónov.

A to viedlo vedcov k myšlienke, že čo keď pacienti s ťažkým priebehom majú nedostatok interferónov napríklad preto, že ich telá tieto molekuly samy poškodzujú, ba dokonca ničia.

Pozoruhodné je aj to, že drvivá väčšina s týmto poškodením boli muži, až 94 percent. To by mohlo vysvetľovať, prečo práve muži sú oproti ženám novým koronavirusom tak často poškodeni. Pravdepodobnosť závažného priebehu je u nich oproti ženám výrazne vyššia.

K piatkovému (25.9.) popoludniu celosvetovo na koronavírus SARS-CoV-2 evidujú takmer 32,5 milióna nakazených a takmer 989-tisíc obetí.