Prieskum ukázal, ako sa líšia postoje Slovákov, Čechov a Nemcov k protipandemickým opatreniam

Postoje Čechov, Slovákov a Nemcov k plošným protipandemickým opatreniam boli predmetom prieskumu, ktorý realizovali vedci z Psychologického ústavu AV ČR, Fakulty sociálnych štúdii Masarykovej univerzity a Jacobsovej univerzity v nemeckých Brémach. Analýza ukázala, že odpovede občanov Česka a Slovenska sa výrazne líšili od odpovedí Nemcov, najmä čo sa týka odborného základu zavedených opatrení a ich ospravedlnení. Na štúdii sa zúčastnilo takmer 3-tisíc respondentov.

„Zaujímalo nás, do akej miery občania vidia prínos nariadení aj pre nich samých, ako hodnotia opatrenmia- teda, či tí, ktorých epidémia najviac postihla, dostávali tiež najväčšiu pomoc," uviedla Martina Klicperová z Psychologického ústavu AV ČR.

Vedci okrem toho zisťovali, do akej miery mali ľudia pocit, že vláda berie do úvahy ich potreby a záujmy celej krajiny, či si myslia, že rozhodnutia vlády sú založené na odbornom, vedeckom základe, či sú dostatočne ospravedlnené a do akej miery je súčasný pandemický „núdzový stav" výhodný skôr pre vládu ako pre občanov.

Výsledky prieskumu podľa autorov ukazujú kritickosť občanov ČR a SR voči protipandemickým opatreniam svojich vlád. Naproti tomu obyvatelia Nemecka boli voči vládnym nariadeniam oveľa viac zmierlivejší. Najviac sa to ukázalo pri otázke, či vláda vždy rozhoduje na odbornom základe. Česi a Slováci s týmto výrokom väčšinou nesúhlasili, Nemci boli skôr nerozhodní.

Na rozdiel od respondentov z Nemecka, opýtaní z ČR a SR zväčša nepovažovali vládne opatrenia za dobre ospravedlnené. Nemecko je v odpovedi na túto otázku rozdelené. Obyvatelia žijúci na území niekdajšej NDR sa skôr prikláňali ku kritickým postojom Čechov a Slovákov, než k odpovediam obyvateľov západnej časti Nemecka.

Pre lepšiu prehľadnosť kliknite na graf.

Odolnosť a ochota

Epidemická situácia sa s príchodom chladnejšieho počasia zhoršuje a počty chorých na covid opäť stúpajú. Tentoraz je síce podľa autorov štúdie populácia lepšie pripravená, čiastočne preočkovaná a s častejším výskytom protilátok, ale odolnosť voči epidémii nezáleží len na biologickej rezistencii, ale aj na protiepidemických opatreniach a na ochote obyvateľov tieto nariadenia dodržiavať.

V demokratickej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu racionálne dôvody, politická kultúra a spoločenská zmluva. „S kvalitou demokracie súvisí tiež miera dôvery k spoločnostiam. Význam legitimity je obzvlášť vysoký v polarizovaných spoločnostiach a v časoch krízy, keď je potrebné, aby mala občianska spolupráca masový charakter a trvala dlhší čas. V prípade Nemecka sa zrejme pozitívne premietla úloha Kochovho inštitútu a štýl vlády Angely Merkelovej, ktorá pred kariérou političky pôsobila ako vedkyňa, napísali autori štúdie.