Boli v úzkom kontakte s pozitívnym, napriek tomu neochoreli. Vedci vysvetlili, ako je to možné

Od začiatku pandémie COVID-19 je jednou z najzáhadnejších otázok, prečo je v tom, ako ľudia zvládajú infekciu, taký veľký rozdiel. Kým niektorí končia v nemocnici (a nielen starší ľudia), prípadne chorobe podľahnú, veľká časť pozitívne testovaných ani nevie, že koronavírus má v sebe.

Zrejme každý pozná niekoho, kto bol v úzkom kontakte (prípadne v jednej domácnosti) s nakazenou osobou, a napriek tomu nepocítil žiadne príznaky COVID-u. Vedci teraz prišli s vysvetlením, ako je to možné, píše The Guardian.

Na základe rozsiahlej štúdie zistili, že určité percento ľudí prekoná vírus bez toho, aby to pocítili. Môže za to ďalšia vetva imunitnej obrany - známa ako T-bunky (T-lymfocity), ktoré vytvárajú protilátky schopné zabíjať infikované bunky už v prvom štádiu infekcie. Ochorenie sa tak nestihne rozvinúť do štádia, keď človek pociťuje príznaky a prekonanú infekciu tak neodhalí ani PCR test.

Pri skúmaní imunity ľudského tela sa pritom doteraz kládol väčší dôraz na protilátky, ktoré vznikajú po prekonaní choroby COVID-19. Tieto protilátky vytvára druh bielych krviniek známy ako B-bunky (B-lymfocyty). Kým B-bunky tvoria protilátky, T-bunky robia dve veci – pomáhajú B-bunkám produkovať protilátky alebo priamo zabíjajú infikované bunky. Imunitná ochrana, ktorú poskytujú tieto protilátky, pri tom môže trvať niekoľko rokov, čo je niekoľkonásobne dlhšie, ako je to v prípade protilátkami, ktoré vytvárili B-bunky.

Vedci zistili, že počas prvej vlny pandémie v Británii sa koronavírusom nakazilo 15 percent všetkých zdravotníkov bez toho, aby ochorenie odhalilo testovanie. Tento objav je dôležitý pre vývoj nových vakcín, ktoré by sa v budúcnosti mali zamerať práve na vytvorenie dlhotrvácnej imunity.

Vedci porovnávali vzorky krvi odobratých ľuďom ešte pred pandémiou s tými, ktoré odobrali zadravotníkom či od ľudí, ktorí nikdy neprišli do kontaktu s vírusom. Zistili, že v krvi zdravotníkov, ktorí prekonali vírus bez príznakov, sa nachádza zvýšené množstvo T-buniek. Prekonanie vírusu potvrdil aj ďalší marker, ktorý sa v krvi vyskytuje po prekonaní infekcie.

Vedci predpokladajú, že časť ľudí, ktorí mali v krvi T-bunky, ich nadobudli počas nakazenia iným sezónnym koronavírusom. Protilátky vytvorené T-bunkami dokážu v organizme vystopovať proteíny, ktoré na množenie využíva COVID-19 rovnako ako aj ďalšie sezónne koronavírusy a u niektorých ľudí je odozva taká rýchla, že imunitný systém sa s nákazou vysporiada v už v rannom štádiu. Tieto protilátky tak dokážu rozpoznať COVID-19 bez toho, aby s ním mali predchádzajúcu skúsenosť.

„Hlavným záverom tejto štúdie je zistenie, že koronavírus v niektorých prípadoch síce aktivuje časť imunitnej obranu, no bez toho, aby sa objavili symptómy, keďže vírus sa nestihne dostatočne replikovať,“ vysvetlil profesor Alexander Edwards z University of Reading, jeden z autorov štúdie.

Protilátky vytvorené T-bunkami sú natoľko univerzálne, že sú schopne chrániť organizmus aj proti budúcim variantom koronavírusom SARS-CoV-2, či dokonca úplne iným patogénom.