Kým niekto nezomrie, nie je voľný prístroj na záchranu druhého. Záchranári prevážajú najviac pacientov
Ide o tvrdú realitu slovenského zdravotníctva
Čakajú, kým zomrie človek v najkritickejšom stave, aby sa uvoľnilo lôžko s umelou pľúcnou ventiláciou pre človeka, ktorý má ešte nádej - tvrdá realita slovenského zdravotníctva. Denne hľadajú koordinátori Slovenských krajov po všetkých nemocniciach nejaké voľné lôžko s umelou pľúcnou ventiláciou. Podľa riaditeľky zdravotníctva žilinskej župy sme už jednou nohou vo vojnovej medicíne.
Koronavírus prekonal aj 50-ročný Martinčan. Jeho pľúca sú však natoľko zdevastované, že potrebuje aj naďalej umelú pľúcnu ventiláciu. Jeho stav je vážny. No do nemocnice v Martine prijali ráno pacienta ešte v kritickejšom stave. A tak musel až do Nitry.
„Rané vizity vytypujú pacientov, ktorí sú potenciálne schopní zvládnuť transport. Je to ťažká rozvaha, ale pokiaľ potrebujeme lôžko, tak sa musíme rozhodnúť,“ uviedol primár anestéziológie v UNM Martin.
Žilinský kraj je druhý na Slovensku s najväčším počtom reprofilizovaných lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou. Aj tak patria medzi tých, čo prevážajú najviac pacientov na Slovensku.
Každý transport pacienta nesie v sebe riziká. No iná možnosť, ako zachrániť čo najviac životov, vraj nie je.
Viac sa o prevoze pacientov dozviete z reportáže Zuzany Gadušovej.
