Byť na čele kandidátky neznamená automaticky úspech. Ľudia v eurovoľbách poprehadzovali poradie kandidátov a v niektorých stranách celkom výrazne. Za koalíciu Progresívne Slovenska a Spolu sa do europarlamentu dostali dvaja enviromentalisti - Michal Wiezik zo siedmeho miesta a Martin Hojsík zo šiesteho miesta.

Mohla im pomôcť aj silná vlna ekologických protestov proti klimatickej kríze.

Prehľad všetkých preferenčných hlasov nájdete TU

V strane Sloboda a solidarita zrejme fungovali skôr známe mená. Lucia Ďuriš Nicholsonová sa z tretieho miesta prebojovala na prvé miesto. Vopred však avizovala, že bude kandidovať aj do Národnej rady a ak v národných voľbách získa viac krúžkov, vráti sa na Slovensko.

Bývalý sudca predbehol aj známych kotlebovcov

Prekvapenie nastalo aj u kotlebovcov. Najviac hlasov, vyše 42-tisíc dostal Milan Uhrík, ktorý kandidoval z posledného miesta. Predbehol aj Martina Beluského a Milana Mazureka, ktorí sú pomerne známi vďaka mandátu v Národnej rade.

Nepresadili sa ani ďalšie známe mená- Marek Kotleba a Ondrej Ďurica. Naopak, do europarlamentu sa dostal sudca Miroslav Radačovský. Zviditeľnil sa konfliktom s prezidentom Andrejom Kiskom.

Súdny proces o pozemky vo Veľkom Slavkove, ktorý Kiska prehral rozhodoval práve Radačovský. Vyhlásením verdiktu však sudca neskončil. Kisku vyzval, aby odstúpil z funkcie a odišiel z politiky. Dodal, že na Kiskovom mieste by odišiel do krajiny, kde sa cíti dobre, napríklad do Spojených štátov amerických alebo do Izraela.

Radačovský sa krátko na to vzdal funkcie sudcu a ohlásil kandidatúru na europoslanca za Kotlebu Ľudovú stranu Naše Slovensko. Úspešne.

KDH a Smer neprekvapili, kresťania doplatili na štipenie

Výsledky strany KDH viac-menej kopírovali ich nasadenie kandidátky. Prvé tri miesta obsadili aj prví traja kandidáti - Ivan Štefanec, Miriam Lexmann a Marián Čaučík. Jánovi Figeľovi sa podarili dostať na štvrté miesto z posledného.

Rovnako neprekvapila ani strana Smer. Kreslá v europarlamente obsadili prví traja kandidáti - Monika Beňová, Miroslav Číž a Robert Hajšel.

Za OĽaNO bol zvolený len Peter Pollák a to z prvého miesta. V jeho prospech sa na poslednú chvíľu vzdal líder hnutia Igor Matovič.

Jednotka koaličnej SNS Jaroslav Paška dostal takmer 20- tisíc. Na zvolenie do europarlamentu mu to nestačilo.

Otázne bolo aj to, ako sa bude dariť kandidátom s kresťanskou agendou, ktorí sa krátko pred voľbami začali štiepiť. Líder novovzniknutej Kresťanskej únie Branislav Škripek dostal vyše 26-tisíc hlasov, viac ako napríklad Peter Pollák, ale na zvolenie to nestačilo. Strana Kresťanská únia totiž neprekročila 5-percentné kvórum.

Úplný prepad zaznamenali Kollárovci. Peter Pčolinský dostal len niečo vyše 10-tisíc krúžkov. Predbehol ho aj Štefan Kuffa z Kresťanskej demokracii-Život a prosperita.

Hoci by podľa študentských volieb získal kreslo aj Ibrahim Maiga, v tých skutočných dostal len 1709 hlasov. O niečo úspešnejší bol ďalší herec Andrej Hryc, ktorý získal 5030 hlasov.