Keď sa mieša politika a futbal: Zápas, ktorý odštartoval vojnu

Austrálska vláda zvažuje bojkot MS vo futbale, ktoré v júni a v auguste hostí Rusko.

Austrália tak reaguje na nedávny útok nervovoparalytickou látkou novičok v Salisbury v Spojenom kráľovstve. Londýn v tomto spore podporila väčšina západných krajín, a stojí za ňou takmer celá Európska únia.

Britská premiérka Theresa Mayová minulý týždeň oznámila, že členovia kráľovskej rodiny a politici nepôjdu osobne na šampionát v Rusku. Austrálska vláda zašla ešte ďalej a hrozí, že na mundiale budú chýbať aj jej futbalisti.

FIFA v pozícii mŕtveho chrobáka

Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) vyjadrila znepokojenie nad správami o bojkote, no zatiaľ neposkytla oficiálne stanovisko. Vyčkáva, čo sa bude diať a zatiaľ to vyzerá tak, že napätie medzi Západom a Ruskom, vyvolané kauzou novičok, bude rásť.

Ako to na koniec dopadne a či sa z hrozieb stanú reálne kroky, nikto netuší. Keby to však malo byť na samotných hráčoch, určite by každý z nich chcel hrať na turnaji, na ktorý sa už nikdy nemusia prebojovať.

Politika negatívne ovplyvňuje futbal už dlhé desaťročia a existujú aj prípady, kedy to bolo naopak.

„Nemyslím si, že futbal je otázkou života a smrti. V skutočnosti je ešte oveľa dôležitejší." Slávny výrok legendárneho manažéra Liverpoolu, Škóta Billa Shankleyho je stále aktuálny.

Futbalová vojna

Aký veľký vplyv môže mať futbal na politiku, sa naplno ukázalo v roku 1969. Vzťahy medzi stredoamerickými štátmi Salvádor a Honduras boli napäté už dlhý čas, no všetko vyvrcholilo počas futbalového zápasu v rámci kvalifikácie na MS 1970 v Mexiku.

Búrlivá atmosféra prerástla do vzájomných potýčiek hráčov aj fanúšikov, bol to však iba začiatok veľmi vážnej dohry. Víťazný Salvádor (3:2), po stretnutí prerušil diplomatické styky s Hondurasom a medzi krajinami vypukol vojenský konflikt, ktorý sa do histórie zapísal ako "Futbalová vojna".

https://www.youtube.com/watch?v=Qr-8X8F5G28

Mussoliniho rozhodcovia okradli Československo

Zlé skúsenosti s miešaním politiky a futbalu mal aj československý tím, ktorý sa na MS 1934 vo fašistickom Taliansku prebojoval až do finále. Okrem domáceho výberu, v ňom narazil aj na neférových rozhodcov. Čechoslováci prehrali 2:1.

Celý turnaj bol poznačený manipuláciami zo strany diktátora Benita Mussoliniho, ktorý osobne vyberal arbitrov pre zápasy "svojho tímu". Arbitri Talianom tolerovali brutálnu hru, čoho výsledkom boli početné zranenia, a tým sa to nekončilo.

Za všetko hovorí spomienka legendárneho Josefa Bicana, ktorý vtedy reprezentoval Rakúsko: "Rozhodcovia im nepomáhali iba výrokmi, ale aj za nich hrali. Vrcholom bolo, keď som nacentroval loptu na nabiehajúceho Ciceka a rozhodca ju odhlavičkoval smerom k Talianom."

https://www.youtube.com/watch?v=MX-Nti8dgdE

Podľa historikov sa v minulosti dvakrát stalo, že sa politici výraznou mierou zaslúžili o titul pre svoju krajinu. Okrem už spomínaného MS 1934 Taliansku, aj v roku 1978 v Argentíne.

Vtedy potreboval domáci výber na postup do finále vyhrať minimálne o štyri góly nad reprezentáciou Peru. Napokon zvíťazil 6:0 vďaka intervencii vojenskej junty, ktorá sa na tom dohodla s peruánskym vedením. V súboji o zlato následne Argentínčania zdolali Holanďanov 3:1 po predĺžení.

Keď futbal spája

Nestáva sa to často, no futbal vie krajiny aj spájať. Príkladom je kvalifikácia na MS 2010 v Juhoafrickej republike. V skupine na seba narazili dva znepriatelené národy Turci a Arméni.Jablkom sváru bola (a ešte stále je) udalosť z obdobia I. svetovej vojny, keď turecká armáda vyvraždila arménsku menšinu, a spáchala tak prvú genocídu v 20. storočí.

Diplomatické styky medzi krajinami boli dlhé desaťročia na bode mrazu. Všetko sa ale zmenilo aj zásluhou kvalifikačnému duelu, ktorý mal pokojný priebeh a na tribúne sa prvýkrát po dlhých rokoch stretli čelní predstavitelia oboch krajín. Zakopanie vojnovej sekery potvrdili zmluvou o normalizácii vzťahov.

https://www.youtube.com/watch?v=1k3BcUuCE9g