Hrával záložníka, až náhoda zariadila, že sa dostal do brány: Buffonov príbeh ukazuje krásu futbalu

Ak by ste medzi futbalovými profesionálmi chceli nájsť symbol vernosti, zrejme by vám veľa mien na rozum neprišlo. Príbeh Gianluigiho Buffona vyčnieva o to viac, že vydržal v jednom klube aj napriek mnohým peripetiám, prepletenými sklamaniami, ale aj mnohými úspechmi.

Jeden z najslávnejších futbalových brankárov sa narodil 28. januára 1978 v talianskej Carrare. Rodina ho k športu tlačiť nemusela, nakoľko mama sa venovala hodu diskom a otec bol vzpieračom. Jeho dve sestry boli reprezentantky vo volejbale a strýko bol basketbalistom.

Osud ho dostal do bránky

Hoci sa o neho zaujímali milánske AC či Bologna, on sa v roku 1991 rozhodol pre Parmu. Vtedy 13-ročný „Gigi" skúšal v mládežníckych časoch viacero postov, dlho hrával ako záložník. Medzi tri žrde sa dostal kvôli dvom veciam. 

Prvou bol bol brankár Thomas N´Kono. Hrdina kamerunského tímu, ktorý sa najmä jeho zásluhou dostal na MS 1990 až do štvrťfinále. Mladučký Buffon ho bral za svoj veľký vzor. Tou druhou bolo zranenie oboch brankárov, ktorí s ním boli v tíme. Nakoľko mal brankársku postavu, tréneri neváhali a Buffon sa zrazu objavil v bránke.  

Jeho nesporný talent mu pomohol rýchlo napredovať. O dva týždne bol tímovou jednotkou, ako 16-ročný začal trénovať s A-tímom Parmy. V novembri 1995 vo veku 17 rokov a 295 dní úspešne debutoval v Serii A, keď doma vychytal bezgólovú remízu s neskorším majstrom AC Miláno. Za milánsky klub vtedy hrali také legendy ako Roberto Baggio či George Weah.

Jednotkou ako tínedžer

V tínedžerskom veku nadchol celý Apeninský polostrov a niet divu, že ako 18-ročný s ním Parma v sezóne 1996/1997 vstúpila ako so svojím gólmanom číslo jeden. Okrem toho sa v tomto mladom veku objavil aj v Lige majstrov. V lige pomohol „križiakom" k druhej priečke.

Parma v tom čase disponovala viacerými známymi menami, v obrane čneli mená ako Fabio Cannavaro či Lilian Thuram, v zálohe to boli Zé María či Dino Baggio a o góly sa starala dvojica Gianfranco Zola a Jorge Hernán Crespo.

Zostrih jeho zákrokov v Parme

Buffon toto ďalšie nešťastné rozhodnutie komentoval tým, že dve osmičky v sebe nesú štyri futbalové lopty. Tie podľa neho symbolizujú povahové a charakterové vlastnosti človeka. Pre neho osobne malo ísť o akési znovuzrodenie po tom, čo pre zranenie prišiel o kontinentálny šampionát. Na tlak verejnosti, ktorá ho znovu podozrievala zo sympatie k radikálnym hnutiam, sa ospravedlnil a siahol po čísle „77".

Najväčšie ťažkosti mal v tretej kauze. Za falšovanie stredoškolského diplomu mu hrozili štyri roky basy. Buffon sa totiž túžil dostať na univerzitu v Parme, kde mal záujem o štúdium práva. Napokon musel uhradiť pokutu 6,3 milióna lír, čo je v prepočte zhruba 33-tisíc eur. Neskôr priznal, že to bolo veľmi nečestné gesto.

Najdrahší brankár histórie

Nová kapitola jeho života prišla v júli 2001. Spolu s Lilianom Thuramom sa presunuli do Juventusu Turín. Brankárska hviezda stála „starú dámu" 52 miliónov eur, čo bola najvyššia suma v klubovej histórii, ako aj medzi brankármi vôbec (až do júla 2018).

Buffon sa netajil tým, že mali o neho záujem aj AS Rím či Barcelona. Napokon však dal na radu svojho otca, ktorý mu pripomenul, po čom jeho úspešný syn odmalička túžil, a síce získať Scudetto, teda vyhrať ligu aj národný pohár. Píše portál repubblica.it.

To sa mu v novom tíme aj takmer podarilo už v prvej sezóne, lenže radosť mu zhodou okolností prekazila „jeho" Parma, ktorá bola vo finále Talianskeho pohára úspešnejšia. V boji o Superpohár medzi oboma tímami však už bol šťastnejší Buffon a Juventus.

Toto spojenie fungovalo dokonale, o čom svedčí sezóna 2002/2003, v ktorej bravúrnymi výkonmi dotiahol svoj tím po postupe cez famózny Real Madrid až do finále Ligy majstrov. V ňom po bezgólovej remíze museli o víťazovi rozhodnúť pokutové kopy. V lotérii chytil dva pokusy, avšak na zisk ušatej trofeje to nestačilo.

Psychické problémy a obvinenia

Neúspešné finále sa podpísalo na jeho psychickom zdraví. Až s odstupom času Gianluigi priznal, že tento okamih, spolu so zlými výsledkami tímu v nasledujúcom ročníku, mu spôsobili obrovské depresie. Prekonal ich až s pomocou odborníka tesne pred majstrovstvami Európy 2004.

Zostrih finále LM 2002/2003

Pretrvávajúce fámy o tom, že z tímu odíde aj jeho azda najväčšia hviezda, sa nenaplnili. Fanúšikovia si doteraz úprimne vážia Buffona za to, že sa rozhodol pre zotrvanie a vybojovanie medzi elitu.

Prakticky od tohto momentu sa stal pre veľkú časť priaznivcov klubovou legendou. K čo najrýchlejšiemu návratu do elitnej súťaže z trénerskej lavičky dopomohol Didier Deschamps, kouč úradujúcich majstrov sveta.

K jednoročnému pobytu v Serii B sa viažu dva zaujímavé momenty. Buffon v druholigovom zápase uvidel svoju prvú červenú kartu v kariére a aj napriek pôsobeniu v druhej lige ho vyhlásili najlepším brankárom ako odborníci z Medzinárodnej federácie profesionálnych futbalistov (FIFPro), tak aj z Medzinárodnej federácie pre futbalovú históriu a štatistiku (IFFHS).

Postupný príchod dominancie

Po návrate medzi taliansku elitu sa pred sezónou 2007/2008 rozhodol podpísať s tímom nový kontrakt a netajil sa túžbou ukoristiť pre „starú dámu" všetky trofeje. Najbližšie štyri sezóny sa však Juventus trápil ako doma, tak aj na európskej scéne.

Zlom nastal v ročníku 2011/2012. Novým trénerom sa stal Antonio Conte, k veteránom ako Luca Toni, Fabio Grosso či Alessandro del Piero do tímu pribudli Stephan Lichtsteiner, Fabio Quagliarella, Arturo Vidal, Eljero Elia či Mirko Vučinič. A v bránke, samozrejme, pôsobila dlhoročná stálica Buffon.

Tu kdesi začala nová éra klubu, ktorú možno pokojne nazvať aj ako vládnucou dynastiou. Odvtedy „stará dáma" získala osem ligových titulov, štyri národné poháre a trikrát vyhrala Superpohár. Gradovalo aj pôsobenie v Lige majstrov, ktoré vyvrcholilo v sezónach 2014/2015 a 2016/2017 účasťou vo finále.

Darilo sa aj samotnému Buffonovi. V ročníku 14/15 stanovil nový ligový rekord v počte minút bez inkasovaného gólu - 801. Desiatykrát v rade ho ľudia z FIFPro vybrali do najlepšej jedenástky sveta, čo sa nikdy nepodarilo žiadnemu ďalšiemu brankárovi.

V ročníku 2016/2017 sa stal laureátom ocenenia Golden Foot, určenému hráčovi staršiemu ako 29 rokov, vôbec ako prvý gólman v histórii. Pokoril aj hranicu sto zápasov v Lige majstrov. Jedenásty raz sa stal najlepším brankárom Serie A.

Dojemný odchod

Pred uplynulou sezónou 2017/2018 oznámil, že pravdepodobne bude v Juventuse jeho poslednou. Jeho dlhoročné spojenie s čiernobielymi farbami malo trpkú príchuť.

Po heroickom výkone tímu v odvete štvrťfinále LM proti Realu kritizoval hlavného rozhodcu, ktorý v nadstavenom čase odpískal diskutabilnú penaltu. Juventus zo súťaže vypadol a sen o tejto trofeji sa rozplynul.

Buffonov posledný zápas za Juventus

Jeho meno je známe aj v charitatívnych kruhoch. Po každom zápase venoval na tieto účely svoju kapitánsku pásku. V septembri 2014 sa za účasti mnohých športových hviezd zúčastnil charitatívneho zápasu „Zápas za mier".

Veríme, že všetko dobro, ktoré ponúka, charizma, ktorá z neho vyžaruje a osobnosť, ktorou je, mu v jeho novom pôsobisku pomôžu vyhrať vysnívanú Ligu majstrov, ktorá bude v jeho kariére pomyselnou čerešničkou na torte.

Pocta futbalovej legende

https://www.youtube.com/watch?v=9wE5DZd-bf0

Zdroj: YouTube/JHTV Productions