Europarlament schválil zmeny v azylovom konaní aj klimatický cieľ EÚ

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu prijali zmeny v predpisoch Európskej únie o azylovom konaní s cieľom umožniť rýchlejšie spracovanie žiadostí o azyl. 

Európsky parlament v utorok definitívne schválil aj klimatický cieľ EÚ do roku 2040, ktorý počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990. Ide o kľúčový míľnik na ceste k dosiahnutiu cieľa Únie stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou. Za návrh hlasovalo 413 europoslancov, proti bolo 226 a 12 sa zdržalo hlasovania, informuje agentúra AFP.

Zmeny v azylovom konaní

Európsky parlament schválil vytvorenie zoznamu EÚ bezpečných krajín pôvodu a dohodu o uplatňovaní koncepcie bezpečnej tretej krajiny.

„Nový zoznam bezpečných krajín pôvodu pre celú EÚ umožní zrýchlené spracovanie žiadostí o azyl štátnych príslušníkov uvedených krajín - Bangladéša, Kolumbie, Egypta, Kosova, Indie, Maroka a Tuniska,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Na základe nových pravidiel bude na žiadateľovi, aby preukázal, že zmienené ustanovenie by sa v jeho prípade nemalo uplatňovať z dôvodu opodstatneného strachu z prenasledovania alebo rizika vážneho bezprávneho zaobchádzania v prípade návratu do vlasti.
Za bezpečné krajiny pôvodu budú považované aj kandidátske krajiny na vstup do Únie.

Situáciu v krajinách na zozname a v kandidátskych krajinách bude monitorovať Európska komisia, ktorá bude reagovať na prípadnú zmenu okolností. Komisia môže dočasne rozhodnúť, že daná krajina nie je bezpečná, či navrhnúť jej trvalé vyradenie z tohto zoznamu. Členské štáty budú môcť určiť ďalšie bezpečné krajiny pôvodu na národnej úrovni.

Tri podmienky odmietnutia žiadosti o azyl

Na základe schválenej dohody o uplatňovaní koncepcie bezpečnej tretej krajiny môžu členské štáty zamietnuť žiadosť o azyl ako neprípustnú, ak je splnená jedna z troch podmienok.

Týmito podmienkami sú: „existencia spojenia medzi žiadateľom a treťou krajinou, ako napríklad prítomnosť členov jeho rodiny v krajine, predchádzajúca prítomnosť žiadateľa v krajine alebo ak existujú jazykové, kultúrne alebo podobné väzby; žiadateľ prešiel cez tretiu krajinu na ceste do EÚ a mohol tam požiadať o účinnú ochranu; s treťou krajinou existuje dohoda na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni alebo v rámci EÚ o prijímaní žiadateľov o azyl, s výnimkou maloletých bez sprievodu“.

Za vytvorenie zoznamu hlasovalo 408 poslancov, 184 bolo proti a 60 sa zdržalo hlasovania. Dohodu schválili poslanci 396 hlasmi, 226 bolo proti a 30 sa zdržalo.

Revidovaná legislatíva o klíme zavádza flexibilitu v spôsobe dosiahnutia cieľa do roku 2040. Od roku 2036 môže až päť percentuálnych bodov čistého zníženia emisií pochádzať z medzinárodných uhlíkových kreditov z partnerských krajín. Členské štáty EÚ si tak môžu započítať aj zníženie emisií dosiahnuté v iných štátoch sveta.

Zníženie emisií skleníkových plynov

Klimatický cieľ EÚ do roku 2040 počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990.

Na základe tlaku EP sa však tieto kredity môžu používať iba v odvetviach, ktoré nie sú regulované systémom EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), a môžu pochádzať iba z partnerských krajín, ktorých klimatické ciele a politika sú kompatibilné s cieľmi Parížskej dohody.

Aktivistické skupiny však obvinili Úniu, že jednoducho presúva svoje povinnosti v boji proti klimatickým zmenám do zahraničia.

Európska komisia bude podľa klimatickej legislatívy hodnotiť pokrok pri dosahovaní tohto cieľa každé dva roky, pričom zohľadní najnovšie vedecké údaje, technologický vývoj a stav konkurencieschopnosti priemyslu EÚ. Zohľadní tiež trendy v cenách energií a ich vplyv na podniky a domácnosti a posúdi stav čistého odstraňovania emisií na úrovni EÚ v porovnaní s tým, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa na rok 2040.

Komisia môže po preskúmaní navrhnúť zmenu klimatického predpisu EÚ vrátane úpravy cieľa do roku 2040 alebo ďalších opatrení.
Zavedenie systému ETS 2 sa tiež odkladá o jeden rok - z roku 2027 na rok 2028. Emisné povolenky ETS2 sa vzťahujú na emisie zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave. Niektoré členské štáty však podľa agentúry AFP stále presadzujú ďalší odklad.

Napriek ústupkom v súvislosti s cieľom na rok 2040 si EÚ stále nárokuje celosvetovo vedúce postavenie v boji proti zmene klímy a nalieha na svojich medzinárodných partnerov, aby taktiež zintenzívnili svoje úsilie.

„Skutočnosťou je, že hoci je Európa jedným z lídrov v oblasti opatrení na ochranu klímy a financuje zďaleka najviac opatrení na ochranu klímy v zahraničí, solidarita a reciprocita, žiaľ, nie vždy idú ruka v ruke,“ povedal eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra a varoval, že sa to musí zmeniť.

Slovensko odmietlo migračný pakt EÚ. Viac sa dozviete z archívneho príspevku v priloženom videu:

​