Irán potvrdil smrť najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Začína sa boj o moc

Irán oficiálne potvrdil smrť najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

Zahynul pri spoločných útokoch Spojených štátov a Izraela.

Informovala o tom iránska štátna televízia, na ktorú sa odvoláva Al Jazeera. V krajine zároveň vyhlásili 40-dňový štátny smútok.

Chameneí mal 86 rokov a stál na čele Iránu od roku 1989, keď po smrti ajatolláha Rúholláha Chomejního prevzal vedenie islamskej republiky. Funkcia najvyššieho vodcu predstavuje v Iráne najvyššiu politickú aj náboženskú autoritu – kontroluje armádu, justíciu aj strategické rozhodnutia štátu.

Čo sa teraz deje v Iráne

Podľa iránskych médií bol Chameneí zabitý vo svojej kancelárii.

Spojené štáty aj Izrael už predtým tvrdili, že cieľom operácie boli najvyšší predstavitelia režimu a vojenského vedenia.

Americký prezident Donald Trump označil smrť Chameneího za príležitosť pre Iráncov „získať späť svoju krajinu“.

Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že ďalšia eskalácia môže spustiť nekontrolovateľnú reťaz udalostí v už tak nestabilnom regióne.

Smrť vodcu neznamená pád režimu

Analytici upozorňujú, že zabitie najvyššieho vodcu automaticky neznamená zmenu režimu.

Ako uvádza CNBC aj Politico, rozhodujúcu moc v krajine dlhodobo držia bezpečnostné štruktúry, najmä Revolučné gardy.

Irán má pripravený mechanizmus nástupníctva. Očakáva sa, že krajinu dočasne povedie kolektívny orgán, kým Rada expertov vyberie nového najvyššieho vodcu. Jasný nástupca však momentálne neexistuje.

Favorit na prevzatie moci, bývalý prezident Ebráhím Raísí, zahynul už v roku 2024 pri havárii vrtuľníka. Medzi možnými menami sa spomína aj Chameneího syn Modžtaba Chameneí.

Tri možné scenáre vývoja

Podľa analýz citovaných televíziou CNBC môže Irán po smrti Alího Chameneího čeliť viacerým možným scenárom vývoja.

Najpravdepodobnejším je pokračovanie súčasného režimu pod novým najvyšším vodcom.

Niektorí analytici zároveň upozorňujú na možnosť výraznejšieho posilnenia vplyvu Revolučných gárd, ktoré by mohli prevziať ešte dominantnejšiu úlohu v riadení štátu.

Vylúčiť však nemožno ani scenár hlbšej destabilizácie krajiny.

Experti zároveň upozorňujú, že ani jeden z krátkodobých scenárov pravdepodobne neprinesie rýchle politické uvoľnenie ani ekonomické zlepšenie.

Historický moment s nejasným koncom

Smrť Alího Chameneího predstavuje iba druhý prechod moci od islamskej revolúcie v roku 1979.

Hoci časť Iráncov reagovala nádejou na zmenu, opozícia v exile je rozdelená a nemá jednotné vedenie.

Politológovia zdôrazňujú, že aktuálne dianie nemusí automaticky znamenať koniec islamskej republiky.

Najbližšie týždne tak rozhodnú nielen o novom vedení krajiny, ale aj o tom, či sa konflikt na Blízkom východe ešte viac rozšíri.

O možnom vývoji sme sa zhovárali v Televíznych novinách aj s odborníkom: