Klasické rozprávky ich už nebavili. Synovi začali vytvárať nové príbehy pomocou umelej inteligencie

Myšlienka vznikla v rodine rodičov štvorročného chlapca, ktorých už klasické príbehy omrzeli. Namiesto tradičných rozprávok sa rozhodli vytvoriť nové, prispôsobené záujmom ich syna.

„Poznám tie príbehy celý život. Chcel ich počúvať stále dookola a pre mňa ako rodiča to už bola nuda,“ priznáva otec.

Príbehy na mieru

Spolu s manželkou preto začali vytvárať personalizované rozprávky o známych osobnostiach, ktoré formovali Československo, Európu či svet.

Umelá inteligencia im pomáha pripraviť príbeh podľa veku dieťaťa, jeho záujmov a obľúbeného štýlu rozprávania.

Známe osobnosti v príbehoch

Rozprávky vznikajú na základe životných príbehov známych osobností, no sú upravené tak, aby im rozumelo malé dieťa.

Používajú jednoduchší jazyk a citlivé témy, ako smrť, opisujú jemnejšie. Súčasťou príbehov sú navyše aj otázky, ktoré dieťa zapájajú do deja.

Takto doma čítajú príbehy napríklad o Charlesovi Darwinovi či Leonardovi da Vincim. Podľa rodičov ide nielen o večerný rituál, ale aj spoločné vzdelávanie.

Experimentuje aj Hevier

Používanie umelej inteligencie pri tvorbe sleduje aj spisovateľ Daniel Hevier. Ten priznáva, že ju využíva skôr ako pomocníka či nástroj na experimentovanie.

„Keby som zadal umelej inteligencii, aby napísala niečo za mňa, cítil by som sa trochu trápne, akoby som podvádzal,“ hovorí.

Skúša však rôzne experimenty – napríklad preklady vlastných textov alebo úpravy štýlu písania podľa známych autorov.

Ľudskú fantáziu nenahradí

Podľa Heviera však ani najmodernejšie technológie nenahradia ľudskú tvorivosť.

„Aj na to, aby ste zadali takýto príkaz, musíte mať nápad. Musíte mať fantáziu,“ vysvetľuje.

Umelá inteligencia podľa neho nemá spisovateľov nahradiť, ale pomáhať im byť ešte tvorivejšími.

„Nebojím sa, že mi zoberie prácu. Chcem ju využívať, aby som sa pomocou nej stal ešte tvorivejším,“ dodáva.