Obnova požiarmi zničených lesov na Sibíri môže trvať aj vyše 100 rokov

Rozloha územia, ktoré na ruskej Sibíri a Ďalekom východe zachvátili lesné požiare, sa zmenšila o štvrtinu. Podľa agentúry Interfax o tom v pondelok informovalo ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Zásluhu na zmenšení plochy horiacich lesov majú podľa ministerstva príslušníci zásahových jednotiek jeho rezortu, ako aj posily povolané z ministerstva obrany.
Tlačová služba ministerstva spresnila, že nasadené zložky v priebehu jedného týždňa dokázali eliminovať požiare na viac ako milióne hektárov. V osobitne chránených oblastiach sú už uhasené všetky požiare.

V súčasnosti je v aktívnej fáze horenia asi 57.000 hektárov: na území Krasnojarského kraja ide o viac ako 42.000 hektárov, v Irkutskej oblasti horia porasty na 14.000 hektároch a v Sachskej republike (Jakutsko) 240 hektárov.

Podľa Interfaxu v Krasnojarskom kraji horelo aj v oblasti, kde pred viac ako 100 rokmi dopadlo teleso označované za tunguzský meteorit. Ide o ťažko prístupnú lokalitu v prírodnej rezervácii. Do oblasti nevedú cesty, takže hasičov tam vysadili z vrtuľníkov.

Letecký prieskum v oblastiach postihnutých požiarmi ukázal, že väčšina z nich vypukla blízko ciest, takže ich hlavnou príčinou bola s najväčšou pravdepodobnosťou neopatrná manipulácia s ohňom.

Vedci z Krasnojarského vedeckého centra (KNC) sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied sa domnievajú, že lesy sa po požiaroch na Sibíri môžu zotaviť najskôr v priebehu 60 rokov. V niektorých oblastiach severskej tajgy môže tento proces trvať aj viac ako 100 rokov, uviedla tlačová služba KNC.

Vedci tiež uviedli, že k požiarom v borovicových a listnatých lesoch na Sibíri dochádzalo aj v minulosti, pričom v intervaloch od 20 do 50 rokov. Niektoré lesy v bažinatých oblastiach zachvátil požiar raz za 100-150 rokov. Teraz, v dôsledku zmeny klímy a ľudskej činnosti, sa toto časové rozpätie podstatne skrátilo a predstavuje 5-15 rokov, vysvetlili vedci podľa agentúry Interfax.

Podľa údajov ruskej inštitúcie Avialesoochrana požiare, z ktorých väčšina sa vyskytla v Jakutsku, v Krasnojarskom kraji a Irkutskej oblasti, zachvátili územie s celkovou rozlohou viac ako tri milióny hektárov.