Deti, ktoré rodičia prehliadali, v dospelosti vynikajú piatimi silnými vlastnosťami, tvrdí psychologička

To, čo sa nám deje v detstve, si so sebou nesieme po celý život. Ide o množstvo momentov, reakcií či udalostí, ktoré formujú to, ako sa správame a reagujeme na jednotlivé situácie v dospelosti. Psychologička hovorí, že ak sme boli rodičmi v detstve viac prehliadaní, vybuduje sa v nás niekoľko špecifických vlastností.

Ako uviedla Jonice Webb, ktorá sa zaoberá emocionálnym zanedbávaním v detstve, deti, ktoré sú v detstve viac prehliadané, si vytvoria niekoľko silných stránok, ktoré im v živote pomáhajú, píše Index.hr.

Z nich vyzdvihla práve päť, ktoré sa objavujú najčastejšie.

Nezávislosť

Deti, ktoré vyrastali s pocitom, že ich problémy za nich nikto nebude riešiť a sú na ne samé, sa naučia aj podľa toho žiť a byť veľmi samostatné. Začalo sa to nezhodami v škole, s ktorými im nikto dospelý nepomohol, a tak to pokračovalo aj ďalej. Preto si našli vlastné spôsoby a už im ani nenapadlo niekoho žiadať o pomoc.

„Ak si takto vyrastal, si veľmi schopný, a aj preto dokážeš väčšinu vecí zvládnuť sám,“ zdôraznila psychologička.

Má to však háčik. Nezávislosť niekedy týmto ľuďom bráni otvoriť sa a prehlbovať bližšie vzťahy.

Empatia

Podľa Jonice Webb si deti, ktoré boli v detstve prehliadané, do dospelosti vybudujú extrémnu citlivosť na pocity iných. „Ľudia, ktorí vyrastali s pocitom nepovšimnutia, často majú veľa súcitu s ostatnými,“ uviedla.

Paradoxom je, že práve svoje pocity vedia identifikovať omnoho ťažšie.

Štedrosť

Prehliadané deti v dospelosti viac myslia na iných než na seba. Zvykli si totiž, že ich pocity a potreby sú prehliadané. Preto zvyknú byť aj veľmi štedré.

Dôvodom je podľa psychologičky práve aj ich vysoká empatia, ktorá podporuje chuť pomáhať a dávať.

Prispôsobivosť

Vzhľadom na to, že boli v detstve prehliadaní, ani v dospelosti neočakávajú, že by ich potreby a pocity boli podstatné a povšimnuté.

V súvislosti s tým sa naučili brať podmienky také, aké sú, a situácie prijímať a prispôsobiť sa. „Nie sú nároční, vtieraví ani naklonení kontrole. Namiesto toho sa prispôsobujú zmenám oveľa ľahšie než väčšina ľudí,“ uviedla psychologička.

Starostlivosť

Ich typickým znakom je starostlivosť. Ide často o tie najobľúbenejšie osoby v okolí, lebo sú zároveň najláskavejšie a najochotnejšie. Pomáhajú nielen rodine a priateľom, ale aj cudzím ľuďom.

Problémom je, že popri tom všetkom často zabúdajú na seba. Odborníčka varuje, že ak sa niekto spoznáva v týchto definíciách, má si na svoje silné stránky dať pozor.

„Môžete zostať rovnako silní (nápomocní, ochotní), ale zároveň sa naučiť požiadať o pomoc, keď ju potrebujete, a viac si vážiť samých seba,“ dodala psychologička.

Onkologickým pacientom podáva pomocnú ruku sieť onkopsychológov, ktorí pomáhajú pacientom aj rodine: