Slovák strávil mesiac v škole kung-fu. Prezradil, čo zažil na mieste, kam sa turisti bežne nedostanú

Jakub priznáva, že ho od detstva fascinovali filmy s Jackie Chanom či Kung Fu Pandou. Až pri plánovaní cesty po Ázii však zistil, že je možné absolvovať tréning v šaolinskej škole.

Rozhodol sa prakticky okamžite. Vybral si školu, vybavil termín a kúpil letenku. Pôvodne pritom plánoval navštíviť najmä Vietnam a Japonsko, Čína v jeho itinerári vôbec nefigurovala.

Nie je to pre turistov

Podľa Rosenberga sa zahraniční návštevníci do tradičných šaolinských kláštorov bežne nedostanú.

Vstup je určený len pre žiakov patriacich do línie konkrétneho šifu, teda učiteľa, ktorý vedie svojich zverencov po fyzickej aj duchovnej stránke.

Denný režim

Počas pobytu žil v jednoduchých podmienkach. Spal na tvrdých posteliach, no nechýbala elektrina ani teplá voda.

Každý deň začínal približne o 6.30 ráno. Po raňajkách nasledoval beh a dva približne dva a polhodinové tréningy oddelené prestávkou. Večer ich čakala spoločná večera a záujemcovia mohli pokračovať v individuálnom nácviku pohybov.

Svalovica každý deň

Raňajky boli každý deň rovnaké – vajíčko a plnená žemľa so zeleninou alebo mletým mäsom. Hoci budhistickí mnísi sú vegetariáni, zahraničným účastníkom pripravovali aj mäsité jedlá.

Tréning pozostával z rozcvičky, strečingu vo dvojiciach a nácviku základných kung-fu pohybov. Hlavná časť sa menila podľa programu – niekedy precvičovali tradičné formy so zbraňou alebo bez nej, inokedy sa venovali sande, teda čínskemu kickboxu.

Hoci Jakub športoval celý život, priznáva, že počas celého pobytu sa každé ráno budil so svalovicou od nôh až po ramená.

Najväčšou lekciou bol pokoj

Najväčším prínosom pobytu nebola podľa Jakuba fyzická kondícia, ale mentálne nastavenie. Číňania naňho zapôsobili pokojom a tým, že sa zbytočne nestresujú maličkosťami.

Pobyt mu pomohol aj so sebadisciplínou, flexibilitou a celkovou kondíciou.