Vyzerá presne tak, ako ho opisujú v Biblii. Archeológovia našli miesto, kde mal byť pochovaný Ježiš Kristus

Po rokoch pátrania objavili talianski archeológovia staroveké nálezisko, ktoré podľa predbežnej štúdie uverejnenej v jeruzalemskom archeologickom časopise Liber Annuus zodpovedá biblickému opisu miesta, kde bol pochovaný Ježiš Kristus.

Hrob Ježiša Krista (známy ako Boží hrob alebo Svätý hrob) sa podľa kresťanskej tradície a novozákonných evanjelií nachádza v Chráme Božieho hrobu (Bazilike Svätého hrobu) v kresťanskej štvrti Starého Mesta v Jeruzaleme. Ide o vôbec najposvätnejšie miesto kresťanstva, kde bol Ježiš podľa viery po ukrižovaní pochovaný a kde na tretí deň vstal z mŕtvych. Presné miesto uloženia tela Ježiša Krista však bolo nejasné.

V roku 2016 vedci hrobku po storočiach otvorili kvôli rekonštrukcii. Pod mramorovou doskou našli pôvodné vápencové podložie a analýza mált potvrdila, že základy stavby pochádzajú zo 4. storočia (z čias rímskeho cisára Konštantína Veľkého). V roku 2025 archeológovia pod podlahou identifikovali aj stopy starovekej záhrady, čo sa zhoduje s opismi v evanjeliách.

„Našli sme dôkazy o pohrebnom areáli,“ uviedla vedúca archeologička Francesca Romana Stasolla z rímskej univerzity „La Sapienza“ v exkluzívnom článku pre denník Daily Mail.

​V záverečných fázach vykopávok v roku 2025 – ktoré sa začali tri roky predtým počas reštaurovania podlahy – tím objavil zvláštnu scenériu, ktorá naznačuje, že mohli byť na stope niečomu dôležitému.

Pod kostolom sa nachádzal opustený kameňolom, obrábané pozemky, hrobky vytesané do skaly a staroveká záhrada. Zhodou okolností sa v Jánovom evanjeliu píše: „Na mieste, kde bol Ježiš ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nová hrobka, do ktorej ešte nikto nebol pochovaný.“

Hoci v hrobke nenašli nikoho, množstvo podobností bolo napriek tomu presvedčivé.

V evanjeliu  podľa Jána 19:20 sa hovorí, že ukrižovanie sa odohralo blízko Jeruzalema, zatiaľ čo v Liste Židom 13:12 (jedna z kníh Nového zákona) sa píše, že sa odohralo za bránami mesta – presne na mieste, kde sa v čase Krista nachádzal kameňolom.

​Niektoré časti lomu dosahovali hĺbku 20 stôp a boli vyplnené zeminou, čo naznačuje, že slúžili na poľnohospodárske účely.

Poľnohospodársku funkciu tohto miesta ďalej potvrdil nález olivovníkov a viniča – pravdepodobne tých istých rastlín, o ktorých sa spomína v Jánovi 19:41 –, ktoré pochádzajú z obdobia Ježišovej smrti, ku ktorej došlo približne v roku 33 n. l.

„Evanjelium spomína zelenú oblasť medzi Kalváriou a hrobom a my sme identifikovali práve tieto obrábané polia,“ povedala Stasolla ešte v marci v rozhovore pre denník The Times of Israel.

Hroby, ktoré boli vytesané priamo do kameňa, v skutočnosti potvrdili, že išlo o skutočné pohrebisko, a zodpovedali popisom Matúša, Marka a Lukáša, podľa ktorých bol Ježišov hrob vytesaný do skaly.

​Dôkazy presahujú len paralely s Bibliou. Jedna konkrétna komora bola zatarasená rímskou stavbou postavenou za vlády cisára Hadriána v 2. storočí.

Približne o 200 rokov neskôr stavitelia zamestnaní Konštantínovými robotníkmi zničili rímsku stavbu a vykopali miesto, čím odhalili hrobku, ktorú následne oddelili od ostatných komôr. Dokonca jej venovali vlastnú kresťanskú svätyňu, kde sa mohli pútnici zhromažďovať a uctievať ju.

Hoci to jednoznačne nedokazuje, že išlo o Ježišovo pohrebisko, kampaň na jeho zachovanie naznačila, že vedomosť o tomto mieste sa odovzdávala raným generáciám kresťanských veriacich.

„Skutočným pokladom, ktorý odhaľujeme, je história ľudí, ktorí z tohto miesta urobili to, čím je, tým, že tu vyjadrovali svoju vieru. Nech už niekto verí alebo nie v historickosť Božieho hrobu, skutočnosť, že generácie ľudí v to verili, je objektívna. História tohto miesta je históriou Jeruzalema a aspoň od určitého momentu je to história uctievania Ježiša Krista,“ povedala Stasolla pre The Times of Israel.

V priloženom videu si pozrite archívnu reportáž o Jruzaleme: