Neustále premýšľate, či vyjdete s peniazmi? Následky sa môžu prejaviť aj po rokoch

Vedci z University College London analyzovali údaje 2 759 ľudí narodených v roku 1946, ktorých vývoj výskumníci sledujú prakticky celý život. Zaujímalo ich, či môže mať dlhodobý nedostatok peňazí súvislosť s pamäťou, myslením a zmenami v mozgu.

Problémom sú najmä roky finančných ťažkostí

Výskumníci nesledovali iba to, koľko peňazí mali ľudia v jednom konkrétnom období. Zaujímalo ich, či sa s finančnými problémami stretávali opakovane počas dospelosti. Príjmy účastníkov sledovali vo veku 26, 43 a 53 rokov. Za ľudí s dlhodobo nízkym príjmom považovali tých, ktorí sa najmenej pri dvoch meraniach nachádzali medzi pätinou účastníkov s najnižším príjmom.

​Vedci zároveň zisťovali, či mali problém vyžiť zo svojho príjmu alebo zaplatiť účty. Výsledky naznačili, že podstatná bola najmä dlhodobosť problémov. Jedno krátke obdobie finančnej tiesne nemalo rovnakú súvislosť ako problémy, ktoré sa hromadili celé roky. Ako informuje TN.cz, podľa vedcov môže byť jedným z vysvetlení chronický stres spojený s neustálymi obavami o peniaze.

Horšia pamäť aj zmeny v mozgu

Keď mali účastníci 53 rokov, absolvovali testy verbálnej pamäti a rýchlosti spracovania informácií. Ľudia, ktorí počas života opakovane zápasili s nízkym príjmom alebo finančnými problémami, dosahovali v priemere horšie výsledky.

Vedci mali pri časti účastníkov k dispozícii aj snímky mozgu z magnetickej rezonancie vo veku približne 69 až 71 rokov. U ľudí s dlhodobo nízkym príjmom zaznamenali aj ukazovatele spojené s úbytkom mozgového tkaniva. Súvislosť zostala viditeľná aj po zohľadnení ďalších faktorov, medzi ktoré patrilo vzdelanie, kognitívne schopnosti v detstve či sociálne podmienky, v ktorých účastníci vyrastali.

Najviac ohrozené boli niektoré skupiny

Výsledky neboli rovnaké pri všetkých účastníkoch. Silnejšiu súvislosť medzi dlhodobými finančnými problémami a horším zdravím mozgu vedci pozorovali napríklad u mužov a ľudí, ktorí vyrastali v nepriaznivých podmienkach. Výraznejšie výsledky sa objavili aj pri ľuďoch s genetickým variantom APOE-ε4. Ten patrí medzi významné genetické rizikové faktory Alzheimerovej choroby.

To však neznamená, že finančné problémy spôsobujú Alzheimerovu chorobu. Výskum je pozorovací a ukázal súvislosť, nie priamu príčinu a následok.

Za všetkým môže byť dlhodobý stres

Jedným z možných vysvetlení výsledkov je chronický stres. Neustále premýšľanie nad tým, či človek dokáže zaplatiť účty, nájom alebo ďalšie bežné výdavky, môže predstavovať dlhodobú psychickú záťaž. Práve chronický stres sa môže podpísať aj na zdraví mozgu. Vedci však upozorňujú, že presné mechanizmy, ktoré spájajú finančné problémy s neskorším kognitívnym zdravím, treba ďalej skúmať.

Výsledky podľa autorov zároveň ukazujú, že dlhodobá finančná neistota nemusí byť iba ekonomickým problémom. Môže mať súvislosť aj so zdravím človeka mnoho rokov neskôr.

Pozrite si aj reportáž o tom, že seniorom prídu peniaze navyše: