Chcete znížiť riziko demencie? Vedci ukázali na 14 vecí, ktoré môžeme počas života ovplyvniť

Rozsiahla správa Lancetovej komisie identifikovala 14 potenciálne ovplyvniteľných rizikových faktorov. Podľa jej odhadu je s nimi spojených približne 45 percent prípadov demencie. Ak by sa ich podarilo obmedziť, časť prípadov by bolo možné oddialiť alebo im predísť.

Dobrou správou je aj vývoj z niektorých vyspelých krajín. Ako upozorňuje chorvátsky Index, výskumy z USA a Európy naznačujú, že dnešní seniori môžu mať v rovnakom veku nižšie riziko rozvoja demencie než predchádzajúce generácie. Analýza takmer 50-tisíc ľudí napríklad ukázala, že medzi rokmi 1988 a 2015 klesal výskyt nových prípadov v priemere o 13 percent za desaťročie. Trend však nie je rovnaký vo všetkých krajinách.

Demencia nie je automatickou súčasťou staroby

Demencia nie je jedna konkrétna choroba. Ide o súbor príznakov spôsobených rôznymi ochoreniami alebo poškodeniami mozgu, ktoré postupne narúšajú pamäť, myslenie, reč, orientáciu či schopnosť človeka samostatne fungovať.

Najčastejšou príčinou je Alzheimerova choroba. Demenciu však môžu spôsobovať aj cievne poškodenia mozgu, demencia s Lewyho telieskami či frontotemporálna demencia.

​Samotný vek výrazne zvyšuje riziko, no podľa odborníkov nie je jediným rozhodujúcim faktorom. „Nikdy nie je príliš skoro ani príliš neskoro konať,“ uviedla vedúca autorka Lancetovej správy Gill Livingstonová. Prevencia podľa komisie môže mať význam od detstva až po vysoký vek.

Toto je 14 faktorov, ktoré môžeme ovplyvniť

1. nižšia úroveň vzdelania,
2. strata alebo poškodenie sluchu,
3. vysoký LDL cholesterol,
4. depresia,
5. poranenia hlavy,
6. nedostatok fyzickej aktivity,
7. fajčenie,
8. cukrovka,
9. vysoký krvný tlak,
10. obezita,
11. nadmerná konzumácia alkoholu,
12. sociálna izolácia,
13. znečistenie ovzdušia,
14. neliečená strata zraku

Dva faktory – vysoký LDL cholesterol a neliečené problémy so zrakom – pribudli do zoznamu až v aktualizácii z roku 2024, pretože podľa komisie pribudli presvedčivé dôkazy o ich súvislosti s demenciou.

Sluch a cholesterol patria medzi najvýznamnejšie

Jednotlivé faktory nemajú podľa odhadov rovnakú váhu. Najväčší podiel prípadov na populačnej úrovni komisia spája s poškodením sluchu v strednom veku a vysokým LDL cholesterolom – pri každom približne sedem percent.

Približne päť percent pripisuje nižšiemu vzdelaniu a ďalších päť percent sociálnej izolácii vo vyššom veku. Nasledujú depresia, poranenia hlavy či znečistenie ovzdušia, každé približne s tromi percentami.

Tieto čísla však nemožno jednoducho sčítať ani interpretovať ako osobné riziko konkrétneho človeka. Faktory sa navzájom prekrývajú a ide o populačné odhady.

To, čo chráni srdce, môže chrániť aj mozog

Viaceré faktory zo zoznamu sú dobre známe aj z prevencie srdcovo-cievnych ochorení. Vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie, vysoký cholesterol či nedostatok pohybu môžu dlhodobo poškodzovať cievy. A mozog je od neustáleho prísunu krvi a kyslíka mimoriadne závislý.

Vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie, vysoký cholesterol či nedostatok pohybu môžu dlhodobo poškodzovať cievy. A mozog je od neustáleho prísunu krvi a kyslíka mimoriadne závislý.

Význam môže mať aj aktívny spoločenský život. Sociálna izolácia patrí podľa Lancetovej komisie medzi významné ovplyvniteľné rizikové faktory vo vyššom veku.

Vzdelávanie môže vytvárať „rezervu“ mozgu

Zaujímavú úlohu môže mať aj to, ako počas života používame mozog. Vzdelanie pravdepodobne nezabráni biologickým procesom spojeným napríklad s Alzheimerovou chorobou. Môže však pomáhať vytvárať takzvanú kognitívnu rezervu – schopnosť mozgu dlhšie kompenzovať vznikajúce poškodenia.

Glasnović pre Index vysvetľuje, že s väčšou kognitívnou rezervou sa spája nielen vzdelávanie, ale aj komplexnejšia práca, učenie nových schopností, čítanie, hudba či spoločenská aktivita.

Neznamená to, že 45 percent ľudí demenciu nedostane

Pri čísle 45 percent je potrebné jedno dôležité vysvetlenie. Neznamená to, že človek, ktorý začne cvičiť, prestane fajčiť a zníži si cholesterol, má automaticky o 45 percent nižšie osobné riziko demencie.

Ide o takzvaný populačný atribuovateľný podiel. Lancetova komisia odhaduje, aký podiel prípadov demencie v populácii súvisí so 14 potenciálne ovplyvniteľnými faktormi. Samotní autori zároveň upozorňujú, že veľkosť ich vplyvu môže byť v odhadoch nadhodnotená alebo podhodnotená.

Genetiku ani starnutie zmeniť nedokážeme a ani človek so zdravým životným štýlom nemá záruku, že demenciu nedostane. Posolstvo výskumu je však povzbudivé: demencia nie je jednoducho nevyhnutná daň za vysoký vek. A časť rizika môžeme ovplyvňovať už desaťročia predtým, než by sa objavili prvé príznaky.

Pozrite si reportáž z Televíznych novín z 9. 9. 2026. Pre cukrovku takmer oslepol, lekári dokázali nemožné: