Ľudstvo prekročilo sedem z deviatich hraníc. Ide o varovné signály, že Zem stráca schopnosť podporovať život

Zem sa nachádza v kritickom stave, keďže podľa nemeckých odborníkov sme prekročili bezpečné limity až v siedmich z deviatich kľúčových sfér, ktoré zabezpečujú jej obývateľnosť.

Podľa najnovšej Správy o zdravotnom stave planéty (Planetary Health Check) merania ukazujú, že situácia sa v týchto narušených oblastiach neustále zhoršuje. Autori pravidelnej analýzy varujú, že extrémne prejavy počasia – vrátane historicky najteplejších oceánov, rozsiahlych lesných požiarov, vĺn horúčav, ničivých záplav a pretrvávajúceho sucha – sú jasným dôkazom obrovského preťaženia globálnych ekosystémov.

Za touto komplexnou hodnotiacou správou stojí vyše šesťdesiat uznávaných expertov. Na jej tvorbe sa podieľal Postupimský inštitút pre výskum dopadov zmeny klímy (PIK) spolu s iniciatívou Planetary Guardians.

Celá štúdia sa opiera o koncept takzvaných planetárnych hraníc. Ide o deväť prepojených prírodných mechanizmov, ktoré udržiavajú našu planétu stabilnú a schopnú podporovať život. Keďže v roku 2025 kleslo do nebezpečného pásma aj okysľovanie oceánov, bilancia prekročených limitov stúpla na sedem. Všetky tieto narušené procesy momentálne dosahujú historicky najrizikovejšie hodnoty.

?7 of 9 Planetary Boundaries are now transgressed; all 7 at their highest recorded levels: Planetary Health Check 2026 finds Earth’s interconnected life-support systems under increasing strain.
Report?️ https://t.co/DbFREPjYJ3
Video?️ https://t.co/uQh549173a pic.twitter.com/eb1lwkM7O1

— Potsdam Institute for Climate Impact Research PIK (@PIK_Climate) September 21, 2026

Týchto sedem prekročených hraníc je: zmena klímy, zmena integrity biosféry, zmena systémov využívania pôdy, zmena stavu sladkej vody, zmena biogeochemických tokov, zavádzanie nových entít a okysľovanie oceánov. Iba v prípade hraníc týkajúcich sa úbytku ozónu v stratosfére a zaťaženia atmosféry aerosólmi došlo v poslednom desaťročí k zlepšeniu. Autori však varujú, že nebezpečné hladiny aerosólov napriek tomu v niektorých oblastiach stále pretrvávajú.

„Diagnóza je jednoznačná. Tlak rastie vo všetkých planetárnych hraniciach, ktoré sa už nachádzajú mimo bezpečného prevádzkového priestoru. To znamená, že sa zvyšuje riziko rozsiahlych, trvalých a potenciálne nezvratných zmien, zatiaľ čo naša tolerancia voči chybám pri riešení týchto problémov sa zmenšuje,“ uviedol klimatológ Boris Sakschewski, ktorý je hlavným autorom správy.

Rok extrémnych udalostí

Správa vychádza po dvanástich mesiacoch, ktoré boli v mnohých ohľadoch extrémne, a to tak na pevnine, ako aj v oceánoch. 

Vedci spomínajú niekoľko konkrétnych javov. Povodne spôsobené monzúnom v Pakistane v roku 2025 postihli viac ako 6,9 milióna ľudí. Svetové oceány absorbovali rekordné množstvo tepla, čo pomohlo hurikánu Melissa načerpať z neho energiu a dosiahnuť tak silu 5 – následne zasiahol Jamajku.

Od januára 2023 do septembra 2025 postihlo bielenie koralov spôsobené teplejším a kyslejším oceánom približne 84,4 percenta celosvetovej plochy koralových útesov – v histórii pozorovaní je to najviac, čo vedci kedy namerali.

V roku 2026 zažila západná Európa najteplejšie obdobie v júni a júli v histórii, ktoré sprevádzalo sucho vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve, spolu s rozsiahlymi lesnými požiarmi po celej Európe a Kanade. Rekordné horúčavy boli zaznamenané aj v Japonsku, Južnej Kórei a v niektorých častiach Blízkeho východu.