WHO búra klišé o Rusoch. Už to nie je národ alkoholikov

Rusko dosiahlo aj vďaka opatreniam vlády za posledné takmer dve desaťročia ohromné úspechy v boji s nadmernou konzumáciou alkoholu. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v utorok zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Informovala o tom agentúra DPA.
Konzumácia alkoholu sa v Rusku v rokoch 2003 - 2016 podľa údajov WHO znížila až o 43 percent, pričom stredná dĺžka života sa v sledovanom období v krajine značne zvýšila.

"Búrame klišé o Rusku," uviedla na margo tradičných stereotypných predstáv o vysokej úrovni konzumácie alkoholu v Rusku expertka z WHO Carina Ferreirová-Borgesová.
V roku 2016 vypili Rusi 11,7 litra alkoholu na osobu za rok, pričom v Nemecku to bolo v rovnakom období až 13,4 litra.

Dané údaje sa pritom týkajú čistého alkoholu, ktorého sa napríklad v pollitrovom pive nachádza približne 20 gramov.

"Čísla hovoria jasne a sú dôsledkom rôznych politických opatrení," povedala pre DPA Ferreirová-Borgesová.

Hoci úroveň konzumácie alkoholu v Rusku patrí aj naďalej medzi najvyššie na svete, krajina môže podľa expertky slúžiť ako vzor pre ostatné štáty tým, ako sa jej podarilo bojovať s vysokou úmrtnosťou obyvateľstva v dôsledku konzumácie alkoholických nápojov.

Ruskej vláde sa v posledných rokoch podľa jej slov v súvislosti s bojom proti nadmernému užívaniu alkoholu podarilo úspešne implementovať rôzne politické opatrenia. Medzi tie patria okrem iných napríklad zavedenie minimálnych cien alkoholických nápojov, zákaz ich nočného predaja a vyššie spotrebné dane.

Stredná dĺžka života v Rusku dosiahla medzitým podľa štúdie rekordnú úroveň 68 rokov u mužov a 78 rokov u žien.

WHO už dlhodobo poukazuje na negatívne následky konzumácie alkoholu, medzi ktoré patria okrem iných aj rakovina a kardiovaskulárne ochorenia. Medzi nebezpečné následky konzumácie alkoholických nápojov vedci zahŕňajú taktiež nehody a vraždy, ktoré boli spáchané v stave opitosti.