Poľsko, Maďarsko a Česko porušili právo EÚ. Odmietli prijať utečencov

Poľsko, Maďarsko a Česká republika porušili legislatívu Európskej únie, keď počas migračnej krízy v roku 2015 odmietli na základe tzv. migračných kvót prijať utečencov. Rozhodol o tom vo štvrtok Súdny dvor EÚ.

Podľa neho sa členské štáty s cieľom vyhnúť sa realizácii mechanizmu prijatého v septembri 2015 nemôžu odvolávať na svoju zodpovednosť v oblasti udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti ani na údajnú nefunkčnosť mechanizmu prerozdeľovania.

Súdny dvor EÚ v spore medzi Európskou komisiou (EK) a Poľskom, Maďarskom a Českou republikou týkajúcom sa dočasného mechanizmu relokácií žiadateľov o azyl vyhovel žalujúcej strane, ktorá poukázala na nesplnenie povinnosti zo strany členským štátov. Súd upozornil na skutočnosť, že tieto členské štáty si tým, že v pravidelných intervaloch, a minimálne každé tri mesiace, neuviedli primeraný počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí môžu byť urýchlene premiestnení na ich územie, nesplnili povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie.

Súdny dvor skonštatoval nesplnenie povinnosti spomínanými členskými štátmi, ktoré im vyplývajú z rozhodnutia prijatého Radou EÚ na účely povinného premiestnenia 120 000 žiadateľov o medzinárodnú ochranu z Grécka a Talianska do ostatných členských štátov Únie.

Európski sudcovia ďalej konštatovali, že Poľsko a Česká republika si nesplnili ani povinnosti vyplývajúce zo skoršieho rozhodnutia, ktoré Rada EÚ prijala s cieľom dobrovoľného premiestnenia 40 000 žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska do ostatných členských štátov Únie. Maďarsko nebolo viazané relokáciami stanovenými v poslednom uvedenom rozhodnutí.

Vzhľadom na núdzovú situáciu spojenú s prílevom migrantov a utečencov do Grécka a Talianska prijala Rada EÚ (ministri vnútra) v septembri 2015 rozhodnutia o relokáciách žiadateľov o azyl, aby odbremenili preťažené Grécko a Taliansko.

Poľsko v decembri 2015 uviedlo, že na jeho územie možno premiestniť 100 osôb, avšak k relokáciám nepristúpilo a neprijalo ani ďalší záväzok premiestnenia. Maďarsko nikdy neuviedlo počet osôb, ktoré môžu byť premiestnené na jeho územie na základe rozhodnutia o relokáciách, ktoré bolo záväzné, a nepristúpilo k žiadnemu premiestneniu. ČR vo februári a máji 2016 uviedla, že na jej územie možno premiestniť 50 osôb a 12 osôb z Grécka bolo aj premiestnených, Česko však už potom neprijalo ďalší záväzok.

Súdny dvor štvrtkovým rozsudkom odmietol tvrdenie uvedenej trojice členských štátov, že žaloby EK sú neprípustné z dôvodu, že v dôsledku uplynutia doby uplatniteľnosti rozhodnutí o relokáciách, ku ktorému došlo 17. a 26. septembra 2017, už nie je možné napraviť vytýkané nesplnenie povinností.

Poľsko a Maďarsko tvrdia, že mali právo neuplatňovať rozhodnutia o relokáciách na základe článku 72 Zmluvy o fungovaní EÚ, podľa ustanovení týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorých súčasťou je aj azylová politika. Argumentovali potrebou udržania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

Súdny dvor však konštatoval, že článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ustanovením o výnimke zo všeobecných pravidiel práva Únie a treba ho vykladať reštriktívne. Tento článok členským štátom nepriznáva právomoc odchýliť sa od ustanovení práva Únie odkazom na verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť.

Súdny dvor rozhodol o dôvode Českej republiky týkajúcom sa nefunkčnosti mechanizmu relokácií. Uviedol, že nemožno pripustiť, aby sa členský štát s cieľom vyhnúť sa povinnosti premiestnenia, ktorá mu vyplýva z uvedených aktov, mohol opierať o svoje jednostranné posúdenie údajnej nedostatočnej účinnosti, či nefunkčnosti mechanizmu premiestnenia. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k ohrozeniu cieľa solidarity, ktorý je vlastný rozhodnutiam o premiestnení, ako aj k porušeniu záväznej povahy týchto právnych aktov.