Azerbajdžan preberá kontrolu. Arméni na úteku podpaľujú svoje domy a vykopávajú mŕtvych

Najnovšia vojenská konfrontácia medzi Arménskom a Azerbajdžanom si okrem obetí z radov vojakov vyžiadala aj stovky civilných obetí, pričom ďalšie tisíce utrpeli zranenia. Šesťtýždňový konflikt spôsobil vážne škody na obytných budovách a civilnej infraštruktúre vrátane škôl, nemocníc, ciest alebo elektrických sietí. Konflikt vyústil aj do presídľovania civilného obyvateľstva počas ostreľovania a následne aj v dôsledku územných strát.

Dohoda, na základe ktorej získal Azerbajdžan značné časti územia Náhorného Karabachu, je v Arménsku vnímaná ako kapitulácia a vyvolala demonštrácie proti vláde Nikola Pašinjana. Arménsky prezident Armen Sarkisjan požaduje predčasné voľby a minister zahraničných vecí Zohrab Mnacakanjan už tento týždeň rezignoval.

Podľa dohody o prímerí v Náhornom Karabachu musia Arméni postupne odovzdať Azerbajdžanu kontrolu nad siedmimi okresmi, ktoré boli súčasťou neuznanej republiky Arcach. Je medzi nimi aj Kalbadžar, v ktorom dlhodobo žili Arméni.

Utekajú z neho stovky rodín, ktoré so sebou berú všetko, čo sa dá odviezť. Nezriedka sa stáva, že svoje domy vypaľujú, aby ich nemohli „pošpiniť" Turci, ako miestni Azerov označujú. Píše o tom portál Novinky.

Kalbadžar bol pôvodne oblasťou so zmiešaným moslimsko-kresťanským obyvateľstvom, v časoch Sovietskeho zväzu bola štvrtina zo 40 obcí arménskych. Počas arménskej ofenzívy v roku 1993 z okresu utiekli Azerbajdžanci. Ostali po nich zarastené cintoríny a ten istý osud teraz čaká hroby Arménov. Niektorí sa s tým nedokážu zmieriť a radšej pozostatky svojich zosnulých príbuzných vykopali.

Jeden z Arménov, ktorí musia opustiť svoje domovy je aj Gar Dadevusjan. „Nakoniec dom vyhodíme do vzduchu alebo zapálime, aby tu nič nezostalo moslimom," hovorí Dadevussjan v rozhovore pre agentúru AP. „Teraz sme bezdomovci, nevieme, kam máme ísť, kde máme žiť," lamentuje jeho žena.

Pod azerbajdžanskou kontrolou sa v nedeľu 25. novembra ocitne aj vyše tisíc rokov starý kláštor Dadivank, kde sa mnohí Arméni lúčili so zosnulými alebo tam dali pokrstiť svoje deti.Práve v tomto roku ho mali zrekonštruovať, miesto toho z neho museli povynášať všetky náboženské relikvie a premiestniť ich na bezpečné miesto.

Prázdne však po vojne zostali aj oblasti Náhorného Karabachu, ktoré zostali v rukách Arménov. Obyvateľov vyhnali z domovov boje a je otázne, koľko z tisícov utečencov sa do zničených obydlí vráti.