Klimatický summit v Glasgowe sa skončil prijatím dohody

Klimatický summit OSN (COP26) v Glasgowe sa v sobotu skončil prijatím paktu, ktorého cieľom je obmedziť nebezpečné zvyšovanie teploty na planéte.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej dosiahnutie dohody oznámil v sobotu večer predsedajúci COP26 Alok Sharma.

Na konferencii OSN v Glasgowe sa zúčastnili zástupcovia 196 krajín sveta, ktorí po dvoch týždňoch rokovaní prijali spoločné záverečné vyhlásenie - Glasgowský klimatický pakt.

Dohoda bola dosiahnutá napriek poslednej intervencii Číny a Indie a pod ich tlakom sa do glasgowského paktu nedostal záväzok o úplnom zavrhnutí uhlia, ale len o odklone od neho.

Mnoho delegátov vyjadrilo sklamanie i hnev pre tento ústupok voči obom krajinám, ktoré otvorili už dohodnutý text, ale v záujme vyššieho dobra napokon pakt schválilo.

Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že dosiahnuté dohody považuje za nedostatočné.

„Výsledok COP26 je kompromisom, ktorý odráža záujmy, rozpory a úroveň politickej vôle (riešiť klimatický problém) v dnešnom svete," napísal na sociálnej sieti Twitteri.

Podľa neho ide o dôležitý krok, no treba aj urýchlene konať. „Boj o klímu je našou životnou úlohou a musíme uspieť," dodal Guterres.

Glasgowský klimatický pakt obsahuje výzvu na zlepšenie plnenia záväzkov smerom k zníženiu emisií skleníkových plynov, pričom záverečná deklarácia COP26 nabáda každú krajinu, aby do konca roku 2022 "revidovala a posilnila" svoj cieľ pre rok 2030.

Agentúra AFP v tejto súvislosti poznamenala, že glasgowský dokument vyzýva všetky krajiny, aby urýchlili znižovanie emisií do roku 2022, teda o tri roky skôr, ako bolo dohodnuté v Paríži.

Text však evokuje aj potrebu brať do úvahy pomery v každom zo štátov, čím sa podľa spravodajského portálu France Info otvárajú dvere tomu, aby niektoré so zmenami otáľali.

Glasgowský klimatický pakt opätovne potvrdzuje ciele Parížskej dohody: udržať nárast globálnej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 °C.

V texte sa uznáva, že posledný zmienený cieľ si vyžaduje rýchle, hlboké a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, najmä znížením emisií oxidu uhličitého o 45 percent v roku 2030 v porovnaní s rokom 2010 a dosiahnutím neutrality uhlíka v polovici storočia.

Podľa médií v Glasgowe neboli splnené požiadavky krajín, ktoré sú klimatickými zmenami ohrozené existenčne a ich cieľom bolo získať finančnú kompenzáciu za škody, ktoré už utrpeli dôsledkami zmeny klímy - búrkami, dlhotrvajúcimi suchami a horúčavami - a za ktoré nesú len malú zodpovednosť.

Namiesto kompenzácií pre ne sa v záverečnom vyhlásení z Glasgowa navrhuje začať viesť dialóg o tejto otázke.

Na okraj rokovaní o záverečnej deklarácii jednotlivé krajiny podpísali v Glasgowe niekoľko dohôd o znížení globálnych emisií skleníkových plynov.

Približne 100 krajín sa tak napr. zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie metánu o 30 percent. Táto dohoda však pokrýva iba 45 percent celosvetových emisií metánu. Irán a Rusko, ktoré produkujú veľmi veľa metánu, sa k tomuto záväzku nepripojili.

Dosiahla sa aj dohoda, že do roku 2022 bude krajinami ukončené financovanie zahraničných projektov v oblasti fosílnych palív.