NATO v pohotovosti: Posiela ďalšie lode a bojové lietadlá do východnej Európy
Biden môže poslať až tisícky vojakov.
Spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) uvádzajú svoje vojenské kapacity do pohotovosti a posielajú ďalšie lode a bojové lietadlá do východnej Európy, čím posilňujú obranu spojencov a zároveň vytvárajú odstrašujúci efekt pre Rusko, ktoré pokračuje v nahromaďovaní armády pri Ukrajine a jej okolí. V pondelok to prostredníctvom tlačovej správy uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Informovala o tom agentúra AFP.
„NATO bude naďalej prijímať všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu všetkých spojencov vrátane posilnenia východnej časti Aliancie. Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj posilnením našej kolektívnej obrany," uviedol Stoltenberg.
Dánsko vysiela fregatu do Baltského mora a chystá sa poslať štyri stíhačky typu F-16 do Litvy. Španielsko posiela svoje vojnové lode, aby sa pripojili k námorným silám NATO v Čiernom a Stredozemnom mori, a zároveň zvažuje vyslanie bojových lietadiel do Bulharska.
Francúzsko vyjadrilo pripravenosť vyslať vojakov do Rumunska. Holandsko uvádza svoje lode a pozemné jednotky do pohotovosti pre potrebu síl rýchleho nasadenia NATO (NRF).
Americký prezident Biden môže vyslať tisícky vojakov
Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. Dôvodom sú rastúce obavy z ruskej agresie voči Ukrajine. Informácia vyšla v pondelkovom vydaní denníka The New York Times (NYT).
Korešpondentka NYT z Pentagónu sa odvolala na nemenovaných predstaviteľov Bidenovej administratívy a vyslanie vojakov by bolo podľa nej posunom v americkej stratégii, ktorej cieľom doteraz bolo vyhnúť sa konfrontácií.
„Tento krok by signalizoval posun pre Bidenovu administratívu, ktorá až donedávna zaujímala skôr zdržanlivý postoj k Ukrajine zo strachu, že vyprovokuje Rusko k invázii. Keďže však ruský prezident Vladimir Putin zintenzívnil svoje hrozby voči Ukrajine a rozhovory medzi americkými a ruskými predstaviteľmi ho nedokázali odradiť, americká administratíva teraz ustupuje od svojej stratégie neprovokovať Moskvu," napísal NYT.
Šéf Bieleho domu údajne cez víkend diskutoval so svojimi poradcami, aký postoj zaujať v súvislosti s dianím okolo Ukrajiny. Jedným z diskutovaných opatrení údajne bolo vyslanie 1000–5000 vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti až zdesaťnásobiť (čiže 50-tisíc vojakov).
„Je to jasná odpoveď na náhle rozmiestnenie ruských síl v Bielorusku, v podstate na hraniciach so Severoatlantickou alianciou," povedala pre NYT Evelyn Farkasová, ktorá bola predstaviteľkou amerického ministerstva obrany (Pentagónu) pre Rusko a Ukrajinu počas administratívy prezidenta Baracka Obamu.
„Je nepredstaviteľné, aby NATO neodpovedalo na taký náhly vojenský krok v tomto politickom kontexte. Kremeľ musí pochopiť, že všetkými týmito krokmi iba eskaluje situáciu a zvyšuje nebezpečenstvo pre všetky strany," dodala Farkasová.
Rusko rozmiestnilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou a najnovšie tiež i v Bielorusku desaťtisíce vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že Moskva sa pripravuje na inváziu na Ukrajinu a že chystá provokácie, ktoré by mali takúto operáciu ospravedlniť. Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym, avšak popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi.
Vláda USA však podľa denníka údajne stále neuvažuje o tom, že by v prípade vypuknutia konfliktu vyslala vlastné jednotky priamo na Ukrajinu.