Vojaka pri obrane Azovstalu zranila strela z tanku, potom ho zajali. Prečítajte si jeho svedectvo

Oceliarne Azovstal sú poslednou baštou v Mariupole, ktorá odoláva ruským okupantom. Ruské sily na ňu preto nepretržite útočia a to pozemnými silami, z lode aj s podporou letectva. V areáli sú pritom civilisti a obrancovia. Mnoho z nich utrpelo v uplynulých týždňoch vážne zranenia alebo ich vzali do ruského zajatia. Niektorých vojakov sa potom podarilo zachrániť pri výmene zajatcov. Jeden z nich poskytol stanici CNN svedectvo.

Hlib Stryzhko je jedným z ukrajinských vojakov, ktorí sa snažili brániť Mariupol pred okupantmi do poslednej chvíle. V polovici apríla ho však už v priestoroch oceliarní poranila strela z tanku nepriateľa. To však nebolo to najhoršie. Zraneného vojaka vzali do zajatia, v ktorom strávil celkom 17 dní. Na slobodu sa dostal vďaka výmene zajatcov, keď ho vymenili za ruského vojaka.

Napriek tomu, že uplynul viac ako týždeň od oslobodenia, ukrajinský vojak je stále so svojimi zraneniami hospitalizovaný v nemocnici. Podľa jeho slov sa sám nedokáže ani zdvihnúť z lôžka. Svoje desivé zážitky opísal reportérovi CNN Nickovi Patonovi Walshovi.

„Príde chvíľa, kedy si na to mozog zvykne. Vidíte fosforové strely, vidíte prilietať letectvo. Desivé bolo, keď sa tieto situácie pre nás stali normálnymi. Naučili sme sa s výbuchmi zaspávať. Neskôr začalo byť desivé zaspávať v tichu,“ povedal vojak.

Vo svojej výpovedi spomenul dva konkrétne okamihy, na ktoré nemôže zabudnúť. Prvý, keď prvýkrát dával svojmu kamarátovi škrtidlo, aby zastavil krvácanie rany, a druhý, keď s ostatnými obrancami videl, ako ruské letectvo zrovnalo so zemou tamojší komplex hangárov. V priebehu niekoľkých sekúnd z nich nezostalo nič.

Spomína si aj na okolnosti svojho zranenia. „Keď zatvorím oči, vidím moment, keď po mne strieľal tank a poranil mi bok. V deň môjho zranenia zahynul jeden z mojich priateľov. Zakaždým je to osobné. Vždy, keď som počul cez vysielačku, že je niekto mŕtvy, spomenul som si naňho,“ povedal vojak reportérovi.

Keď sa prebral z bezvedomia, zistil, že je v zajatí. Získali ho v podstate jednoducho. Naložili zranených vojakov do sanitky, tú však nešoférovali ukrajinskí záchranári, ale ochrancovia Doneckej ľudovej republiky. Zranených zajatcov presunuli do separatistickej nemocnice, kde im oznámili, že už nemôžu hovoriť po ukrajinsky, ale komunikovať budú len v ruštine. Inak im nikto nepomôže. Hospitalizovaní boli až do výmeny zajatcov.