Nová eskalácia konfliktu má prvé obete. Z hraníc Arménska a Azerbajdžanu hlásia takmer sto mŕtvych

Najnovšia vojenská eskalácia územného sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom si vyžiadala takmer 100 obetí, informovala v utorok agentúra AFP. AFP sa odvolala na azerbajdžanské ministerstvo obrany, ktoré v utorok informovalo, že "v dôsledku rozsiahlej arménskej provokácie" v pohraničí zahynulo 50 azerbajdžanských vojakov. Arménsko predtým informovalo o smrti najmenej 49 svojich vojakov.

Nové kolo ozbrojených zrážok vypuklo v noci na utorok a obnovilo obavy z ďalšieho totálneho konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý svojho historického rivala - Arménsko - následne obvinil z porušenia prímeria. Rusko v utorok uviedlo, že po niekoľkých hodinách nočných bojov dosiahlo prímerie medzi bojujúcimi stranami. Po niekoľkých hodinách relatívneho pokoja však Azerbajdžan obvinil arménske sily z "intenzívneho" porušovania dohody, a to s použitím delostrelectva a iných ťažkých zbraní.

​Arménsko sa po vypuknutí bojov obrátilo so žiadosťou o pomoc na politických lídrov sveta a obvinilo Azerbajdžan, že jeho armáda sa snaží o postup na arménske územie. Azerbajdžan však obvinil Arménsko z "rozsiahlych podvratných činov" v blízkosti okresov Daškesan, Kelbedžjar a Lačin a uviedol, že azerbajdžanské ozbrojené sily podnikajú "obmedzené a cielené kroky, ktorými neutralizujú arménske palebné pozície".

Irán, ktorý hraničí s oboma krajinami, vyzval na zdržanlivosť a hľadanie mierového riešenia. Znepokojenie v súvislosti s najnovším vývojom vyjadrili aj EÚ a OSN, ktoré apelovali na ukončenie bojov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok zavolal svojmu azerbajdžanskému kolegovi Ilhamovi Alijevovi, aby vyjadril "veľké znepokojenie" a vyzval na návrat k dodržiavaniu prímeria. Zároveň žiadal zintenzívnenie rokovaní a ponúkol, že sa do nich zapojí aj on sám spolu s Európskou úniou.

​S Macronom predtým hovoril aj arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorý telefonoval i ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi a šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi.

AFP dodala, že arménska bezpečnostná rada v utorok - ešte pred vyhlásením nového prímeria - požiadala o vojenskú pomoc Moskvu, ktorá je na základe bilaterálnej zmluvy povinná brániť Arménsko v prípade zahraničnej invázie. Arménsky politický analytik Tatul Hakobjan sumarizoval, že najnovšia eskalácia je dôsledkom toho, že arménsko-azerbajdžanské mierové rozhovory sú v slepej uličke. Upozornil súčasne: "Vojna na Ukrajine zmenila pomer síl v regióne a Rusko - ktoré je garantom mieru v regióne - je na tom veľmi zle. "V tejto situácii chce Azerbajdžan čo najskôr získať ústupky od Arménska," dodal Hakobjan.

Pozrite si reportáž z Televíznych novín (13.9.):

​