Majú tmu, netečie im voda a chlieb si berú raz za tri dni. Seniorka opísala život v Mykolajive

Doma majú tmu, netečie im voda a chlieb si môžu vyzdvihnúť raz za tri dni. Ľudia v juhoukrajinskom meste Mykolajiv sa napriek tomu snažia prežiť.

V kryte prespáva Valentyna už osem mesiacov, čiže od začiatku vojny. Matrac má podopretý troma stoličkami. Elektrina tu funguje zhruba každý druhý deň. Vtedy si 73-ročná seniorka nabíja mobil a pozerá správy. Pod zemou prebýva spolu so susedmi.

Mykolajiv susedí s Chersonskou oblasťou a frontová línia je neďaleko. Rakety sem dopadajú prakticky každý deň. V nedeľu jedna zasiahla aj obytnú štvrť. Sirény, ktoré varujú pred blížiacim sa útokom, sa v meste rozozvučia aj niekoľkokrát za deň.

Rad aj na pitnú vodu

Deti sa v miestnej škole už dávno neučia. Jednak by to bolo riskantné a napokon, žiakov v meste veľa ani nezostalo. Tie mladé rodiny, ktoré mohli, pred vojnou dávno ušli.

Zostali tu najmä seniori, ktorí sú odkázaní na pomoc a tú rozdeľujú práve v tejto škole. Ľuďom rozdávajú cestoviny, konzervy a raz za tri dni aj chlieb. Aj to len balený. Pekárne v celom okolí nefungujú.

Keď si ľudia vyzdvihnú potraviny, musia si vystáť aj rad na pitnú vodu. Z kohútikov netečie už niekoľko mesiacov, keďže potrubia sem vedú z Rusmi okupovaného Chersonu.

A väčšina z nich je tak či tak zničená. Obyvatelia mesta sa tak spoliehajú na dobrovoľníkov, ktorí im vodu vozia každý deň. Ďalší im vyrábajú a rozdávajú jednoduché piecky, aby si mohli aspoň zakúriť.

Seniorka Valentyna vie, že zima bude ťažká a vojna sa tak skoro neskončí. Má aspoň jedno skromné želanie. „Chcela by som aspoň byť doma. Oddýchnuť si v mojej vlastnej posteli,“ dodala.

Viac si pozrite v reportáži vyššie.