Oblačno1°C
utorok, 13.10.2026, Koloman
Váš tip na reportáž
  1. Zahraničné
  2. Vojna na Ukrajine
  3. Obrovské zmeny a tvrdé rany. Toto sú najzásadnejšie udalosti, ktoré pohli svetom v roku 2022

Obrovské zmeny a tvrdé rany. Toto sú najzásadnejšie udalosti, ktoré pohli svetom v roku 2022

TASR
Na snímke dielo britského streetartového umelca Banksyho zobrazuje dieťa, ktoré v zápase v džude vyhráva nad ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Zdroj: TASR/AP/Andrew Kravchenko

Rok 2022 priniesol množstvo bezprecedentných udalostí, ktoré otriasli svetom. Dianiu dominovala ruská agresia na Ukrajine a s ňou súvisiace zmeny a problémy.

Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ponúka výberovú chronológiu najdôležitejších udalostí, ktoré sa udiali počas uplynulého roka v zahraničí.

JANUÁR

1. januára - V duchu motta "Obnova, sila a spolupatričnosť" sa ujalo Francúzsko rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie.

- Nemecko prevzalo od Spojeného kráľovstva na jeden rok predsedníctvo v skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7).

- Poľsko prevzalo na jeden rok predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

5. januára - Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil v krajine výnimočný stav a požiadal Organizáciu dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o pomoc pri potlačení protestov, ktoré vznikli v dôsledku vysokých cien pohonných látok.  

13. januára - Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky vyslovila dôveru vláde premiéra Petra Fialu.

18. januára - Za novú predsedníčku Európskeho parlamentu (EP) zvolili poslanci maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú.

21. januára - V Ženeve sa uskutočnilo rokovanie medzi americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a jeho ruským rezortným partnerom Sergejov Lavrovom.

22. januára - Delegáti virtuálneho zjazdu nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) zvolili za svojho nového predsedu Friedricha Merza.

29. januára - Talianske vládne strany drvivou väčšinou zahlasovali za to, aby odchádzajúci prezident Sergio Mattarella zotrval na čele štátu ešte jedno funkčné obdobie.

30. januára - V Portugalsku sa konali predčasné parlamentné voľby, v ktorých zvíťazili vládnuci socialisti vedení premiérom Antóniom Costom.

FEBRUÁR

1. februára - Ruský prezident Vladimir Putin rokoval v Moskve päť hodín s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom.

3. februára - Americký prezident Joe Biden oznámil, že americkí vojaci zabili v Sýrii vodcu militantnej organizácie Islamský štát Abú Ibráhíma Hášimího Kurajšího.

4. februára - Súdny dvor Európskej únie vyškrtol zo svojho registra prípad súvisiaci so žalobou Českej republiky voči Poľsku ohľadne ťažby v poľskej hnedouhoľnej bani Turów. Urobil tak po tom, čo sa na riešení sporu dohodli vlády oboch krajín.

6. februára - Uplynulo 70 rokov odvtedy, kedy nastúpila na trón panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) kráľovná Alžbeta II., ktorá sa stala najdlhšie vládnucou panovníčkou na svete.

7. februára - Prezident USA Joe Biden vyhlásil, že "plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) do Európy nebude v prevádzke, ak Rusko podnikne s tankami a vojakmi inváziu na Ukrajinu".

12. februára - Český expremiér Andrej Babiš bol opätovne zvolený za predsedu hnutia ANO.

13. februára - Spolkové zhromaždenie (Bundesversammlung) zvolilo za prezidenta Nemecka na druhé päťročné obdobie Franka-Waltera Steinmeiera.

21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny a podpísal výnos nariaďujúci vstup ozbrojených síl na ukrajinské územie.

22. februára - Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2.

24. februára - Rusko začalo v skorých ranných hodinách ofenzívu na Ukrajinu, po ktorej vyhlásila Ukrajina výnimočný stav.

MAREC

2. marca - Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité zastavenie bojov a stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.  

3. marca - Gruzínsko a Moldavsko oficiálne požiadali o členstvo v Európskej únii.

9. marca - V juhokórejských prezidentských voľbách zvíťazil kandidát opozície, konzervatívec Jun Sok-jol zo strany Sila ľudu (PPP).

10. marca - Poslanci Národného zhromaždenia rozhodli o tom, že prezidentkou Maďarska v nadchádzajúcom päťročnom období bude nominantka vládneho bloku Fidesz-KDNP Katalin Nováková.

14. marca - Slovenského premiéra Eduarda Hegera prijal na osobnej audiencii vo Vatikáne pápež František. Išlo o Hegerovu prvú oficiálnu návštevu vo Vatikáne.

15. marca - Americký Senát jednomyseľne prijal rezolúciu, ktorou označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca.

16. marca - Výbor ministrov Rady Európy (RE) rozhodol o okamžitom vylúčení Ruska z RE. Rusko bolo členom organizácie 26 rokov.
      - Český premiér Petr Fiala, poľský premiér Mateusz Morawiecki, poľský vicepremiér Jaroslav Kaczynski a slovinský premiér Janez Janša navštívili Kyjev.

21. marca - Štátny zástupca Jaroslav Šaroch podal žalobu na bývalého českého premiéra Andreja Babiša (ANO). Spolu s ním v kauze Čapí hnízdo obžaloval aj jeho bývalú poradkyňu Janu Nagyovú.

24. marca - Mimoriadny summit NATO v Bruseli rozhodol o zvýšení počtu síl vo východnej časti Aliancie, pričom prvým krokom malo byť rozmiestnenie štyroch nových bojových skupín NATO - v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

-  Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie sa na summite dohodli na predĺžení mandátu generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o ďalší rok, konkrétne do 30. septembra 2023.  

APRÍL

3. apríla - V Maďarsku sa konali voľby do Národného zhromaždenia. Zvíťazil v nich so ziskom ústavnej väčšiny vládny blok strán Fidesz-KDNP premiéra Viktora Orbána.

7. apríla - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov pozastavilo členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).

8. apríla - Americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že Spojené štáty umiestnia na Slovensku jednu batériu systému protiraketovej obrany Patriot spolu s americkým obslužným personálom.

- Americký prezident Joe Biden sa poďakoval slovenskej vláde za to, že Ukrajine darovala systém protivzdušnej obrany S-300.

9. apríla - Český premiér Petr Fiala obhájil post predsedu ODS a stranu povedie ďalšie dva roky.  

10. apríla - Vo Francúzsku sa uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb. Najúspešnejšími, spomedzi 12 kandidátov sa stali súčasný centristický prezident Emmanuel Macron a líderka krajnej pravice Marine Le Penová.

24. apríla - Emmanuel Macron sa stal víťazom druhého kola prezidentských volieb. Súčasný prezident získal 58,5 percenta hlasov voličov, zatiaľ čo jeho vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov.

- Parlamentné voľby v Slovinsku vyhralo nové liberálne hnutie Sloboda (GS) vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou (SDS) premiéra Janeza Janšu.

MÁJ

9. mája - Ruský prezident Vladimir Putin v prejave na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím.

10. mája - Funkcie sa oficiálne ujala nová maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá je prvou ženou na tomto poste a vo svojich 44 rokoch súčasne najmladšou hlavou štátu v dejinách Maďarska. Slávnostná inaugurácia sa konala o štyri dni neskôr 14. mája.  

13. mája - Chorvátsky parlament schválil zákon o zavedení eura ako oficiálnej meny v krajine. Spoločnou európskou menou by sa malo v Chorvátsku začať platiť od januára budúceho roka.

15. mája - Víťazom Eurovízie 2022 sa stala ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra.

16. mája - Poslanci maďarského Národného zhromaždenia opätovne zvolili za premiéra Viktora Orbána, ktorý tak nastúpil do tejto funkcie už po piaty raz.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.


18. mája - Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Rozhodnutie bolo motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

19. mája - Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis prijal na štátnej návšteve s najvyššími poctami prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.

20. mája - Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval novú vládu premiérky Élisabeth Borneovej.

24. mája - Zložením sľubu ministrov v maďarskom Národnom zhromaždení vznikla oficiálne piata vláda premiéra Viktora Orbána.

- Maďarská vláda vyhlásila s platnosťou od polnoci stav vojnovej hrozby.


30. mája - Lídri členských krajín EÚ sa na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku.

JÚN

2. júna  - V Londýne sa začali štvordňové oslavy 70. výročia nástupu britskej kráľovnej Alžbety II. na trón.

12. júna - Vo Francúzsku sa konalo prvé kolo parlamentných volieb.

13. júna - Slovenského premiéra Eduarda Hegera prijal v Berlíne nemecký kancelár Olaf Scholz.

17. júna - Členovia Európskej komisie (EK) hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku.

- Britská ministerka vnútra Priti Patelová schválila žiadosť vlády Spojených štátov o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

19. júna – Vo Francúzsku sa uskutočnilo druhé kolo parlamentných volieb, v ktorých prišiel prezident Emmanuel Macron o doterajšiu väčšinu kresiel v parlamente. V 577-člennom Národnom zhromaždení má jeho blok iba 245 kresiel.

21. júna - Francúzska premiérka Élisabeth Bornová ponúkla svoju demisiu, prezident Emmanuel Macron ju odmietol.

22. júna - Bulharský parlament vyslovil nedôveru vláde premiéra Kirila Petkova.

24. júna - Najvyšší súd Spojených štátov zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo ženy na interrupciu. Ide o jednu z najrozdeľujúcejších tém v americkom politickom živote.

28. júna - Škótska premiérka Nicola Sturgeonová navrhla, aby sa v krajine konalo konzultatívne referendum o vyhlásení nezávislosti od Veľkej Británie, a to 19. októbra budúceho roku.

30. júna - Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) odsúhlasili rozpustenie zákonodarného zboru.

JÚL

1. júla - Česká republika prevzala predsedníctvo v Rade EÚ.  

- Slovenská republika prebrala predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4).

5. júla - Predstavitelia 30 členských štátov NATO podpísali prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve.

7. júla - Britský premiér Boris Johnson oznámil, že odstúpi z funkcie.

12. júla - Ministri financií členských krajín EÚ (Ecofin) odobrili v Bruseli vstup Chorvátska do eurozóny od 1. januára 2023.

18. júla - Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer rokoval vo Viedni s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom.

19. júla - Americký prezident Joe Biden so svojou manželkou Jill Bidenovou privítali v Bielom dome prvú dámu Ukrajiny Olenu Zelenskú.

21. júla - Taliansky prezident Sergio Mattarella podpísal dekrét o rozpustení parlamentu.

25. júla - Novozvolená indická prezidentka Draupadí Murmúová zložila slávnostnú prísahu.

AUGUST

2. augusta - Americký prezident Joe Biden potvrdil zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Ajmana Zawahrího v Afganistane.

- Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala na Taiwan aj napriek vyhrážkam Číny pred "vážnymi dôsledkami" takejto návštevy.

17. augusta - Úrad izraelského premiéra Jaira Lapida oznámil, že Izrael plne obnoví diplomatické styky s Tureckom.

18. augusta - V západoukrajinskom meste Ľvov rokoval generálny tajomník OSN António Guterres s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

SEPTEMBER

2. septembra - Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.

5. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin schválil novú doktrínu týkajúcu sa zahraničnej politiky, ktorá je založená okolo konceptu tzv. "ruského sveta".

- Novou líderkou britskej Konzervatívnej strany sa stala ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

6. septembra - Kráľovná Alžbeta II. poverila zostavením vlády Liz Trussovú.

8. septembra - Alžbeta II., najdlhšie panujúca kráľovná Spojeného kráľovstva a 14 ďalších krajín Commenwealthu, zomrela vo veku 96 rokov.  

- Nový britský monarcha, syn zosnulej kráľovnej Alžbety II., bude oficiálne známy ako kráľ Karol III.

​10. septembra - Karol III. sa stal oficiálne novým britským kráľom.

11. septembra - Vo Švédsku sa konali parlamentné voľby, v ktorých získal najviac hlasov opozičný blok pravicových strán.

14. septembra - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predniesla správu o stave Európskej únie.

15. septembra - Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová ohlásila demisiu.

19. septembra - V londýnskom Westminsterskom opátstve sa konal štátny pohreb kráľovnej Alžbety II.

20. septembra - V New Yorku sa začala všeobecná rozprava na 77. Valnom zhromaždení OSN, v rámci ktorej vystúpila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.

21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku.

​23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.

23. - 24. septembra - V Českej republike sa uskutočnili komunálne a senátne voľby.

25. septembra - Víťazom predčasných parlamentných volieb v Taliansku sa stal pravicový blok vedený nacionalistickou a krajne pravicovou stranou Bratia Talianska (FdI).

26. septembra - Česká republika z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie dočasne obnovila kontroly na štátnych hraniciach so Slovenskom.

- Na plynovode Nord Stream 2 smerujúcom po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka bol v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm oznámený únik plynu. 

​27. septembra - Švédska pobrežná stráž oznámila, že na druhom podmorskom plynovode Nord Stream 1 došlo rovnako k úniku plynu na dvoch miestach.

- Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová označila úniky plynu z dvoch plynovodov za "akt sabotáže".

28. septembra - Prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.

- Rakúsko zaviedlo od polnoci kontroly na hraniciach so Slovenskom.

30. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkajú Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.

- Na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vetovalo Rusko rezolúciu, ktorá žiadala odsúdenie nezákonných ruských referend na Ukrajine a ich vyhlásenie za neplatné.

30. septembra - 1. októbra - V Českej republike sa konalo druhé kolo volieb tretiny Senátu.

OKTÓBER

1. októbra – Prozápadná centristická strana Nová jednota (JV) úradujúceho premiéra Krišjanisa Karinša sa stala víťazom parlamentných volieb v Lotyšsku.

2. októbra - Ľavicový kandidát a bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb v Brazílii pred úradujúcim prezidentom Jairom Bolsonarom.

- V predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku zvíťazila konzervatívna strana bývalého premiéra Bojka Borisova Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB).

5. októbra - Česko predĺži dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom o 20 dní, do 28. októbra. Rovnaké rozhodnutie prijalo o deň neskôr aj Rakúsko.

6. októbra - V Prahe sa konala historicky prvá vrcholná schôdzka Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorej sa zúčastnil aj predseda vlády SR Eduard Heger.

7. októbra - Neformálny summit Európskej únie sa uskutočnil v Prahe.

9. októbra - Úradujúci prezident Rakúska Alexander Van der Bellen bol opätovne zvolený do úradu.

11. októbra - V rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine privítala prezidentka SR Zuzana Čaputová v Bratislave českého prezidenta Miloša Zemana, poľského prezidenta Andrzeja Dudu a prezidentku Maďarska Katalin Novákovú.

12. októbra - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.

16. októbra - Čínsky prezident Si Ťin-pching otvoril v Pekingu 20. zjazd Komunistickej strany Číny.

17. októbra - Predseda konzervatívnej Umiernenej strany Ulf Kristersson sa stal novým švédskym premiérom.

19. októbra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpila v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu.

20. októbra - Európsky parlament (EP) vyzval v prijatom uznesení slovenskú vládu, aby dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane LGBTIQ+ osôb pred trestnými činmi z nenávisti.

21. októbra - Lídri členských krajín Európskej únie sa na summite v Bruseli dohodli na tzv. cestovnej mape.

22. októbra - Giorgia Meloniová zložila prísahu do rúk talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu ako prvá žena na čele vlády v histórii Talianska.

23. októbra - Čínsky prezident Si Ťin-pching si v záverečný deň 20. zjazdu Komunistickej strany Číny (KSČ) zaistil tretie päťročné funkčné obdobie na poste generálneho tajomníka KSČ.

- V Slovinsku sa konalo prvé kolo prezidentských volieb. Do druhého kola postúpili bývalý minister zahraničných vecí Anže Logar a právnička Nataša Pircová Musarová.

24. októbra - Bývalý britský minister financií Rishi Sunak sa stal novým lídrom Konzervatívnej strany.

​25. októbra - Britská premiérka Liz Trussová podala demisiu do rúk kráľa Karola III., ktorý súčasne vymenoval za nového premiéra Rishiho Sunaka.  

27. októbra - Česká vláda predĺžila dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom o ďalších 15 dní. V platnosti tak zostávajú do 12. novembra. Rovnaké rozhodnutie prijalo o deň neskôr tiež Rakúsko.

30. októbra - Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Brazílii sa stal ľavicový exprezident Luiz Inácio Lula da Silva.

NOVEMBER

1. novembra - V Izraeli sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré vyhral bývalý premiér Benjamin Netanjahu.

- V predčasných parlamentných voľbách v Dánsku zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúci vládu premiérky Mette Frederiksenovej.

4. novembra - Nemecký kancelár Olaf Scholz rokoval v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

6. novembra - V egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch sa začala dvojtýždňová klimatická konferencia OSN, známa ako COP27.

7. novembra - Na klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte vystúpila prezidentka SR Zuzana Čaputová.

8. novembra - Konali sa voľby do oboch komôr Kongresu USA.

13. novembra - V druhom kole prezidentských volieb v Slovinsku vyhrala liberálna právnička Nataša Pircová Musarová.

14. novembra - Pred začiatkom summitu skupiny G20 sa na indonézskom ostrove Bali stretol americký prezident Joe Biden s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.

15. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.

​-  Na indonézskom ostrove Bali sa začal dvojdňový summit skupiny G20.

- Počet obyvateľov Zeme mal podľa odhadov OSN dosiahnuť osem miliárd.

16. novembra - Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.

- Český prezident Miloš Zeman privítal na Pražskom hrade slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú.

- Bývalý americký prezident Donald Trump oficiálne oznámil, že v roku 2024 sa bude opäť uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov.

17. novembra - Holandský súd v prípade zostrelenia civilného letu MH17 malajzijských aerolínií nad východnou Ukrajinou (17. júla 2014) odsúdil troch mužov, jedného oslobodil.

- Predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosiová oznámila, že sa rozhodla odísť z vedenia Demokratickej strany.

18. novembra - Strana OĽANO získala v Lisabone na politickom združení Európskej ľudovej strany (EPP) plnohodnotné členstvo v tábore ľudovcov.

23. novembra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.

30. novembra - Vodca Islamského štátu, Iračan abú Hasan al-Hášimí al-Kuraší zahynul "v boji s nepriateľmi Alaha", oznámil  hovorca tejto militantnej skupiny.

DECEMBER

1. decembra - Americký prezident Joe Biden privítal v Bielom dome francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

- India prevzala predsedníctvo v skupine G20.

6. decembra - Vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu rokovali v Tirane.

7. decembra - Česká republika predĺži kontroly na hraniciach so Slovenskom o ďalších 14 dní. V platnosti budú do 26. decembra.

- Európska komisia (EK) predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku.  

- Americký magazín Time vyhlásil za osobnosť roka 2022 ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločne s ním aj "ducha Ukrajiny".

8. decembra - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie na zasadnutí v Bruseli rozhodli o prijatí Chorvátska do schengenského priestoru od 1. januára 2023. Zároveň nedospeli k jednomyseľnému súhlasu, aby sa aj Bulharsko a Rumunsko stali členmi Schengenu.

9. decembra - Diplomati Ruska a Spojených štátov rokovali v Istanbule o viacerých technických otázkach, ktoré sa týkajú vzťahu oboch krajín.

10. decembra - Pápež František prijal na audiencii vo Vatikáne prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.

12. decembra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila na Cypre slovenských vojakov a policajtov, ktorí tam slúžia v rámci mierovej misie Organizácie Spojených národov (OSN). Stretla sa aj s cyperským prezidentom Nikosom Anastasiadisom.

13. decembra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) rozhodli, že grécka europoslankyňa Eva Kailiová, ktorá je vyšetrovaná pre korupciu a pranie špinavých peňazí už nebude zastávať post podpredsedníčky EP.

- Členské štáty EÚ sa dohodli, že Bosne a Hercegovine udelia "štatút kandidátskej krajiny" na vstup do Únie.

14. decembra- Summit lídrov členských krajín EÚ s najvyššími predstaviteľmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa konal v Bruseli v znamení 45. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma blokmi.

- Parlament v Rige potvrdil vo funkcii úradujúceho lotyšského premiéra Krišjanisa Karinša a jeho kabinet.  

15. decembra - V Bruseli sa uskutočnil summit EÚ. Členské štáty sa jednomyseľne dohodli na prijatí deviateho balíka sankcií proti Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Sankcie sú zamerané na banky a zavádzajú sa aj dodatočné obchodné obmedzenia. EÚ doplnila na zoznam ľudí, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, takmer 200 ďalších osôb a subjektov.

Páči sa vám tento obsah?

Pridajte si tnlive.markiza.io ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.

Pridať preferovaný zdroj


Zahraničné


Dôležité témy


Najčítanejšie články


Dostávajte najdôležitejšie udalosti dňa mailom, aby vám neuniklo nič podstatné

Stlačením tlačidla "Odoberať" prehlasujem, že mnou poskytnuté moje údaje sú aktuálne a pravdivé, a súhlasím so spracovaním osobných údajov na účely zasielania newslettra o najdôležitejších udalostiach dňa.

TN 60

Aktuálne

Zobraziť všetko
DomovTN 60TN LiveAktuálneRegiony