V Španielsku užívali drogy už pred 3000 rokmi, ukázala analýza vlasov

Podľa nového výskumu ľudia v oblasti Stredozemného mora užívali halucinogénne látky už pred 3000 rokmi. Dokazuje to analýza vlasov z pohrebiska na španielskom ostrove Menorke, informuje BBC.

Ide o doteraz najstarší priamy dôkaz o tom, že naši predkovia užívali drogy, ktoré vyvolávajú halucinácie a delírium. Zistenia vedcov z Valladolidskej univerzity publikované v časopise Scientific Reports sa opierajú o analýzu materiálov z jaskyne Es Crritx na juhozápade ostrova Menorka.

V jaskyni sa nachádza viac ako 200 ľudských hrobov a pravdepodobne až do roku 800 pred naším letopočtom slúžila aj ako rituálne miesto.

Na samostatnom mieste v nej boli uložené rúrkovité a uzatvárateľné nádobky z dreva a parožia, ktoré obsahovali pramene do červena sfarbených vlasov. V nich sa potvrdili tri psychoaktívne látky. Okrem halucinogénov atropínu a skopolamínu to bol aj efedrin. Tento stimulant sa dnes používa pri nelegálnej výrobe metamfetamínu (pervitínu).

Ich užívanie bolo pravdepodobne súčasťou rituálov v jaskyni. Vtedajší ľudia mohli tiež užívať morfín a papaverín, látky pochádzajúce z maku. V archeologických kontextoch sa však ukázala ich nestabilita a z tohto testovania boli vylúčené.

​

Viečka na nádobkách boli často zdobené kruhovými ornamentami s bodkou uprostred. Niektorí vedci to považujú za vyjadrenie vizionárskeho zážitku a "vnútorného videnia" u osoby pod vplyvom halucinogénov.

Informácie o prehistorickom užívaní drog v Európe boli doteraz založené len na nepriamych dôkazoch, ako sú umelecké zobrazenia rastlín obsahujúce psychoaktívne látky.