Obrovská ukrajinská protiofenzíva je na spadnutie. Mohlo by k nej dôjsť v týchto oblastiach

Hovorí sa o nej už niekoľko týždňov. Po škandalóznom úniku utajených dokumentov amerického rezortu obrany sa však správy o pripravovanej ukrajinskej protiofenzíve ešte vystupňovali.

Bezpečnostný analytik Josef Kraus z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne si myslí, že čas zahájenia masívneho ukrajinského útoku sa blíži.

Všetko je podľa neho v rukách všemohúceho počasia. „Najdôležitejšie je, aby roztopená pôda na východe Ukrajiny, ktorá nie je vhodná pre ťažkú techniku a nasadenie tankov a bojových vozidiel, vyschla,“ rozhovoril sa pre TNLIVE.sk.

​Podľa neho sa tak môže stať už na konci apríla či začiatku mája. „Akonáhle k tomu dôjde, tak budú môcť Ukrajinci uskutočniť nielen ohlásiť, ale aj naozaj uskutočniť avizovanú protiofenzívu,“ uviedol odborník.

Generál vo výslužbe Pavel Macko dodáva, že pre Ukrajincov ide aj o preteky s časom.

„Čím dlhšie budú otáľať, tým lepšie budú Rusi pripravení a budú teda potrebovať viac síl na prelomenie okupantov,“ ozrejmil s konštatovaním, že tiež vidí predpokladaný termín v máji.

Osvedčená taktika

Ukrajinci už neraz uspeli vďaka tzv. momentu prekvapenia a podľa respondenta sa história bude opakovať.

„Viackrát dokázali, že nejde o to, kedy, kde a ako zaútočia. Je preto veľmi pravdepodobné, že pred realizáciou útokov spravia veľkú dezinformačnú kampaň,“ naznačil Kraus.

Vzápätí sa v debate zameral na konkrétne lokality. „Môžu sa šíriť správy o chystanej protiofenzíve v okolí Bachmutu alebo na severe, ale v skutočnosti možno pôjde o južné oblasti Ukrajiny,“ vysvetlil.

Rovnako tak dodal, že práve moment prekvapenia je bežná taktika predovšetkým slabších strán konfliktu.

V súvislosti s tým sa natíska otázka, či pôjde o jeden alebo viacero paralelných útokov. Kraus počíta skôr s druhým variantom.

„Budú mať aj vyslovene taktický význam. Môže sa veľmi ľahko stať to, že z troch-štyroch bude jeden alebo dva myslené vážne a zostávajúce budú mať za cieľ zmiasť a aspoň sčasti oslabiť protivníka,“ poznamenal.

Možné ciele

V posledných týždňoch sa za epicentrum najťažších bojov považuje mesto Bachmut v Doneckej oblasti, no podľa Krausa toto nebude cieľom protiofenzívy.

„Momentálne nemá až taký veľký zmysel oň bojovať. Vidím to skôr na sever Ukrajiny, okolie Charkova, ale predovšetkým juh. Ide o územia východne od rieky Dneper a smerom až ku Krymu a potom pri Azovskom mori. Strategicky sú to najzaujímavejšie oblasti,“ vysvetlil.

Ak by Ukrajine všetko vyšlo podľa plánov, šlo by podľa Krausa o bod zlomu.

„Veľa však bude záležať na tom, ako ruské sily túto protiofenzívu ustoja. V prípade pohromy by to mohlo skončiť až ich demilitarizáciou. To by už veľa napovedalo o možnej politickej aj vojenskej porážke Ruska.“

Rovnako tak by podľa neho šlo o exaktný signál pre Západ, že s jeho ekonomickou a vojenskou podporou je Ukrajina po čase schopná túto vojnu možno aj vyhrať.

Dôsledky neúspechu

Podľa Macka hrozí, že ak by bola protiofenzíva Ukrajincov neúspešná, využili by Rusi obranné pozície a zo zaistenej obrany by vykonali taktický protiútok.

„Posunuli by sa o malý kúsok, čím by sa naplnil azda najhorší scenár. Boli by sme totiž svedkami vleklého a naťahujúceho sa konfliktu, ktorý bude trvať roky,“ povedal.

V prípade, ak by sa ukrajinské snahy skončili fiaskom, dvíha Josef Kraus varovný prst.

„To by už bol pre Ukrajinu obrovský, najmä politický problém. Začali sa množiť dohady o tom, či má zmysel ju naďalej takto masívne podporovať, keďže navzdory všetkej pomoci nie je v ich silách Rusov vytlačiť zo svojho územia,“ varuje Kraus.

Ako na záver skonštatoval, silnel by aj tlak spojencov.

„Predovšetkým Nemecko a Francúzsko, ale možno aj Spojené štáty americké, by čoraz hlasitejšie volali po mierových rokovaniach,“ uzavrel.

Vo videu na začiatku článku sa k termínu ukrajinskej protiofenzívy vyjadrujú aj ďalší dvaja odborníci - vojenský analytik Vladimír Bednár a analytik Ústavu medzinárodných vzťahov Matúš Halás.