Merkelová odpovedala na otázky zákonodarcov po prvý raz v novom formáte

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová v stredu v Berlíne ponechala nezodpovedanou otázku, či pri blížiacom sa summite G7 v Kanade v dňoch 8.-9. júna dospejú účastníci schôdzky k prijatiu spoločného záverečného vyhlásenia.

V parlamentných priestoroch, kde po prvý raz odpovedala na priame otázky zákonodarcov v novom formáte, sa Merkelová vyjadrila: "Na tom sa ešte pracuje."

Na margo postupu americkej strany v súvislosti s uvalením ciel na dovoz európskej ocele a hliníka, v sfére klimatickej politiky a pre vypovedanie dohody s Iránom o tamojšom jadrovom programe Merkelová konštatovala, že sa ukazuje, "že máme vážny problém s multilaterálnymi dohodami". Je dôležité, aby Európa postupovala spoločne, dodala.

Podľa šéfky nemeckej spolkovej vlády nejestvuje v súčasnosti možnosť na návrat Ruskej federácie do skupiny krajín G8.

Na otázku jedného z poslancov pravicovej euroskeptickej Alternatívy pre Nemecko, či by nebolo vhodné zintenzívniť vzťahy s Ruskom, Merkelová uviedla, že formát G8 sa opiera o rešpektovanie medzinárodného práva, ktorého flagrantným porušením bola anexia polostrova Krym Ruskom. Preto je vylúčenie krajiny zo skupiny G8 správne. Nemecká kancelárka však zdôraznila význam intenzívneho dialógu i s Ruskou federáciou.

Merkelová prisľúbila na pôde Bundestagu, že jej vláda čo najskôr predloží zákon o prisťahovalectve odborných pracovných síl, a ubezpečila, že tento zámer koaličnej vlády sa nebude riešiť priveľmi dlho. Prvé rozhovory o ňom prebehli už na zasadaní kabinetu medzi šéfmi rezortov vnútra a práce, Horstom Seehoferom a Hubertusom Heilom, vyplynulo z jej slov.

Poslanec AfD Gottfried Curio využil nový formát na vážne obvinenia kancelárky a v súvislosti s dôsledkami jej utečeneckej politiky ju vyzval na demisiu.

Podľa jeho slov Nemecko utrpelo mimoriadne škody v dôsledku záplavy miliónov ilegálnych migrantov a rezignácie na kontroly na štátnych hraniciach, čo pre budúcnosť znamenalo náklady v objeme rádovo stoviek miliárd eur, import islamistov, teroristov a osôb ohrozujúcich verejnú bezpečnosť v štáte, značné utrpenie v dôsledku znásilnení, vrážd a útokov nožom.

Odvolávajúc sa na bývalého šéfa Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) opozičný zákonodarca hovoril o tom, že sa záplava migrantov z roku 2015 nedala zvládnuť a že Úrad spolkovej kancelárky tak vlastne degradoval zamestnancov BAMF na bábky a prinútil ich k porušovaniu platnej legislatívy.

Kancelárka v reakcii uviedla, že Nemecko vo výnimočnej humanitárnej situácii z roku 2015 konalo veľmi zodpovedne. Zákonnosť vtedajších rozhodnutí v Berlíne potvrdil Súdny dvor EÚ so sídlom v Luxemburgu. "Zásadné politické rozhodnutia boli správne," cituje Merkelovej slová tlačová agentúra DPA. Odvtedy však vláda dala jasne najavo, že išlo o mimoriadnu situáciu.

Kancelárka sa poďakovala veľkej väčšine pracovníkov BAMF, na ktorých časť sa v ostatnom čase pre neprípustné rozhodnutia a organizačné nedostatky upriamila pozornosť verejnosti. V mimoriadne náročnej situácii pracovali v rýchlo sa rozširujúcom úrade a odviedli veľký výkon, podčiarkla.

Merkelová v stredu v parlamente zdôraznila, že nevidí už nutnosť zastavovať deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl z Afganistanu. "Z nášho pohľadu už obmedzenia nejestvujú," podčiarkla.

Momentálne platí ešte čiastočný stop pre deportácie s výnimkou zločincov alebo osôb, ktoré predstavujú ohrozenie verejnej bezpečnosti v krajine. Koaličná Kresťanskosociálna únia (CSU), ktorej významný predstaviteľ v osobe Horsta Seehofera je šéfom rezortu vnútra v Berlíne, už žiadala na základe najnovšej správy o situácii v Afganistane preskúmanie čiastočného zákazu deportácií, pretože tam už nemôže byť reči o systematickom, štátom organizovanom násilí voči vlastným občanom.