Kosovský premiér kritizuje Lajčáka, vraj je zaujatý v prospech Srbska

Kosovský premiér Albin Kurti v pondelok obvinil osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslava Lajčáka z nekorektného a zaujatého prístupu.

Počas minulotýždňových rozhovorov v Bruseli medzi Srbskom a Kosovom o normalizácii vzťahov Lajčák podľa Kurtiho koordinoval svoje kroky so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell po rokovaniach v Bruseli pripísal zodpovednosť za ich neúspech kosovskému premiérovi. Ten sa podľa Borrella dožadoval, aby Srbsko fakticky uznalo nezávislosť Kosova ako podmienku ďalšieho pokroku v rokovaniach. Taktiež "nebol pripravený pristúpiť" k vytvoreniu združenia obcí so srbskou väčšinou na území Kosova, ktoré by im poskytlo väčšiu autonómiu.

​Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, čo Belehrad doteraz neuznal.

Kurti v pondelok uviedol, že počas bruselských rokovaní navrhol konkrétny plán na naplnenie februárovej dohody o urovnaní sporov. Hoci Belehrad iný návrh v tejto súvislosti nepredložil, Lajčák sa podľa Kurtiho chopil iniciatívy a predložil starý srbský dokument, ktorý bol predtým zamietnutý.

„Tieto rokovania sa rozchádzajú v dôsledku asymetrie zo strany sprostredkovateľa. Nepotrebujeme takéhoto jednostranného vyslanca, ktorý vôbec nie je neutrálny a korektný...,“ vyhlásil Kurti.

Kosovský premiér kritizoval európskych diplomatov za to, že sa neohradili voči Srbsku, ktoré podľa neho neustále porušuje februárovú dohodu.

​Ako píše agentúra AP, Kosovo nebolo spokojné už s výberom Lajčáka ako sprostredkovateľa, pretože pochádza zo Slovenska a vyberal ho Španiel Borrell. Pritom Slovensko aj Španielsko spolu s ďalšími troma členskými štátmi EÚ neuznávajú nezávislosť Kosova. Borrell je však španielsky občan katalánskej národnosti.

Napätie medzi Prištinou a Belehradom vrcholilo počas mája, keď pri potýčkach na severe Kosova utrpelo zranenia približne 90 vojakov mierovej misie NATO (KFOR) a 50 srbských demonštrantov.

V tejto oblasti žije 50.000 Srbov, ktorí tam tvoria väčšinu. Násilie vypuklo po tom, čo sa funkcií ujali starostovia albánskej národnosti po voľbách, ktoré bojkotovali Srbi žiadajúci naplnenie dohody o väčšej autonómii.