Prezident Azerbajdžanu Alijev: Operácia sa skončí, keď arménski separatisti zložia zbrane

Operácia Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu sa skončí, ak arménski separatisti "zložia zbrane", povedal prezident Ilham Alijev v utorok v telefonáte s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Uvádza sa to v stredajšom vyhlásení azerbajdžanského prezidentského úradu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Protiteroristické opatrenia sa skončia, ak (sily Karabachu) zložia zbrane,“ oznámil prezidentský úrad po utorkovom telefonáte.

Azerbajdžanské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho ozbrojené sily ovládli v utorok počas „lokálne sústredených teroristických opatrení“ vyše 60 vojenských pozícií v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Podľa separatistov azerbajdžanská armáda na toto územie útočila delostrelectvom, lietadlami a dronmi.

Alijev povedal Blinkenovi, že „zástupcovia arménskych obyvateľov žijúcich v oblasti Karabachu v našej krajine dostali od vlády prezidenta Azerbajdžanu niekoľkokrát pozvanie na dialóg o záležitostiach reintegrácie, ale odmietli to“.

„Boli však na dialóg pozvaní znovu, keď už pokračovali protiteroristické opatrenia,“ dodal Alijev, ako vyplýva z tlačovej správy o telefonáte.

Boje si zatiaľ vyžiadali najmenej 27 ľudských životov, vrátane dvoch civilistov, informovali separatisti. Rusko vyhlásilo, že 2000 príslušníkov jeho mierovej misie v Náhornom Karabachu evakuovali civilistov a poskytovali zdravotnú pomoc.

Azerbajdžanský prezident Alijev uviedol, že boli zničené iba „legitímne vojenské ciele“ a civilné obyvateľstvo a infraštruktúra nie sú cieľmi operácie.

Blinken vo vyhlásení v utorok upozornil, že Spojené štáty sú „hlboko znepokojené“ azerbajdžanskou vojenskou operáciou, a vyzval Azerbajdžan, aby „okamžite tieto akcie zastavil“ .

Azerbajdžan a Arménsko sa už desaťročia sporia o región Náhorný Karabach, ktorý má väčšinové arménske obyvateľstvo a je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu. Od začiatku 90. rokov bol pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.