Rozprávali sme sa so ženou, ktorá prežila ruské zajatie. Bola bitá a ponižovaná, no stále má chuť pomáhať druhým

Niekedy musíte prejsť peklom, aby ste z neho dokázali vyviesť ostatných. Tak by sa dal popísať príbeh Valerie z Azovstalu. Jedenásť mesiacov strávila v ruskom zajatí. Po návrate domov založila centrum pre ľudí, ktorá zažili to isté a chcú sa vrátiť k aspoň trochu normálnemu životu.

Má prezývku Nava a za sebou výnimočný príbeh. Kedysi vyučovala žurnalistiku. Až dovtedy, kedy si Rusi neprišli po jej rodný Mariupoľ.

„Padali na nás fosforové bomby, no my sme ďalej pracovali. Našou úlohou bolo rozpovedať celému svetu pravdu,“ spomína.

Aj Nava prežila bombardovanie s vojakmi v bunkri. Vydala sa, no stalo sa to, čoho sa obávala. O dva dni jej manžel zahynul.

Pluk dostal rozkaz vzdať sa. Rusi im sľúbili, že ich nebudú biť ani vypočúvať. „Porušili to. Zavreli nás do cely. Nemohli sme ani ležať,“ opisuje zajatie.

Ženy tam bili, vyzliekali, ponižovali. Potom ich vymenili za ruských zajatcov a aj Nava sa mohla vrátiť domov.

Hoci prežila, traumy zostali. Pre ľudí ako je ona, otvorila centrum, kde sa môžu porozprávať s odborníkmi, ale aj s ľuďmi, ktorí prežili také isté peklo.