Na vojenskú prehliadku v Iráne zaútočili ozbrojenci, zahynulo 24 ľudí

K sobotňajšiemu útoku na účastníkov vojenskej prehliadky v meste Ahváz, ktoré leží v juhozápadnej, na ropu bohatej časti Iránu, sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS). Stalo sa tak prostredníctvom vyhlásenia zverejneného prostredníctvom agentúry Amák.

V interview pre Radio Farba sa k spáchaniu útoku prihlásila aj protivládna skupina etnických Arabov nazvaná Ahvázsky národný odpor, ktorá je strešnou organizáciou viacerých radikálnych hnutí.

Pri útoku zahynulo najmenej 29 ľudí a ďalších vyše 50 osôb utrpelo zranenia. Iránsky prezident Hasan Rúhání sľúbil za útok "ničivú odvetu".

Ešte pred zverejnením priznania Islamského štátu iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf z útoku v Ahváze obvinil krajiny blízkovýchodného regiónu a ich "inštruktorov z USA" a varoval, že Teherán pohotovo a presvedčivo zareaguje.

Zaríf dodal, že ozbrojenci boli "teroristi naverbovaní, vycvičení, vyzbrojení a zaplatení zahraničnou vládou".

Útok sa odohral v deň, keď si Irán tradične pripomína deň svojich ozbrojených síl a výročie vypuknutia iránsko-irackej vojny z 80. rokov 20. storočia. Podobne ako v Ahváze sa vojenské prehliadky preto konali aj v ďalších iránskych mestách.

Irán je zaplatený do konfliktov v Sýrii i v Iraku, v ktorým podporuje tamojšie vlády. Iránski predstavitelia aj preto upozornili na nebezpečenstvo útokov sunnitských extrémistov na iránske ciele. Irán bol pritom od islamskej revolúcie v roku 1979 ušetrený teroristických útokov.

K prvej teroristickej akcii došlo vlani 7. júna, keď atentátnici najprv v Teheráne prenikli do budovy parlamentu, spustili tam paľbu a jeden z nich aktivoval výbušniny, ktoré mal na tele. Neskôr ďalšia skupina ozbrojencov zaútočila v mauzóleu ajatolláha Rúholláha Chomejního, kde sa nachádza hrob vodcu islamskej revolúcie. O život prišlo vtedy 18 ľudí a ďalších viac ako 50 ich utrpelo zranenia.