Masové protesty v Gruzínsku neutíchajú

Tisíce Gruzíncov v utorok (10. 12.) v uliciach hlavného mesta Tbilisi pokračovali v protestoch proti rozhodnutiu vlády pozastaviť prístupové rozhovory s Európskou úniou. Informuje o tom agentúra AFP.

Do ulíc vyšli 13. deň po sebe

Demonštranti sa už 13. večer po sebe zhromaždili pred parlamentom, kde mávali vlajkami EÚ a Gruzínska. Protesty v Gruzínsku začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca proruská strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov. Západ tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti. Prozápadná opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a vládnucu stranu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov.

Zintenzívnenie demonštrácii nastalo po tom, čo premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do EÚ do roku 2028. Kritici Gruzínskeho sna sú podľa AFP rozhorčení tým, že vládnuca strana podľa nich zradila snahu krajiny o členstvo v EÚ zakotvenú v ústave.

​Vodné delá a slzotvorný plyn

Počas protestov dochádza aj k násilným stretom zo strany polície, ktorá proti protestujúcim nasadzuje vodné delá a slzotvorný plyn. Zadržala už viac ako 400 ľudí vrátane lídrov dvoch opozičných strán. Zásahy polície vyvolali pobúrenia doma aj v zahraničí, pričom ich odsúdilo Francúzsko, Spojené štáty, Nemecko či Británia, ktorá zároveň v pondelok oznámila, že pozastavuje všetku pomoc gruzínskej vláde. Gruzínsky premiér opakovane tvrdil, že polícia zabránila pokusu o revolúciu, uviedla AFP.

Európska únia v utorok vo vyhlásení oznámila, že ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ budú nasledujúci pondelok na stretnutí v Bruseli diskutovať o "dodatočných opatreniach" proti gruzínskym orgánom v súvislosti so správami o násilí voči demonštrantom. EÚ odsúdila represívne opatrenia proti demonštrantom, zástupcom médií a opozičným lídrom a vyzvala na okamžité prepustenie všetkých zadržaných. Kroky gruzínskych orgánov majú podľa vyhlásenia eurobloku dôsledky pre bilaterálne vzťahy s Gruzínskom, píše AFP.

​Gruzínska štátna bezpečnostná služba v utorok uviedla, že očakáva viac problémov pred sobotou (14. decembra), keď budú poslanci gruzínskeho parlamentu voliť novú hlavu štátu. Podľa AFP bezpečnostná služba bez akýchkoľvek dôkazov vyhlásila, že "násilné skupiny" v snahe zastaviť hlasovanie plánujú "eskalovať" svoje akcie. Prezidentka odmietla toto tvrdenia a označila ho za snahu "psychologicky terorizovať ľudí".

Pozrite si zábery zo 4. 12. 2024. Gruzínska polícia zbila a zadržala opozičného lídra:​