Vedci bijú na poplach. Prvýkrát sme prekročili kritickú hranicu otepľovania planéty

Podľa služby Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy Copernicus bola počas uplynulých dvoch rokov prvýkrát prekročená kritická hranica otepľovania planéty. Priemerná teplota v porovnaní s predindustriálnou érou totiž stúpla o 1,5 stupňa Celzia. Rekordný rast globálnej teploty spôsobila najmä ľudská aktivita. Prispel k nej však aj klimatický fenomén El Nino. Informujú agentúry AFP a DPA.

Bezprecedentná zmena klímy

Snaha zabrániť otepleniu sveta o viac ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s teplotami v predindustriálnom období je jedným z kľúčových záväzkov Parížskej zmluvy, na ktorej sa štáty sveta dohodli v roku 2015 v snahe odvrátiť najnebezpečnejšie dôsledky zmeny klímy.

Svet sa však podľa AFP od tohto cieľa začína vzďaľovať. „V súčasnosti balansujeme na hrane úrovne 1,5 stupňa Celzia,“ vyhlásila zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus Samantha Burgessová. Prekonanie hranice 1,5 stupňa sa meria v dekádach, avšak už len priblíženie sa k tejto hodnote podľa nej ilustruje aké bezprecedentné zmeny klímy ľudstvo spôsobuje.

​Služba Copernicus ďalej potvrdila, že rok 2024 bol najteplejším rokom v histórii, čím prekonal rok 2023.

​Meteorológovia však podobný rekord v roku 2025 neočakávajú. Napriek tomu sa ale pravdepodobne zaradí k trom najteplejším rokom v histórii meraní.

Extrémne počasie 

Vysoké teploty v roku 2024 podľa klimatológov taktiež významne prispeli k prejavom extrémneho počasia, ktoré minulý rok postihli krajiny ako Španielsko, Nepál, Keňa alebo Spojené štáty. Prírodné katastrofy podľa odhadov spôsobili škody za viac ako 300 miliárd dolárov.

„Vysoké globálne teploty spolu s rekordnými globálnymi úrovňami vodnej pary v atmosfére v roku 2024 vyvolali bezprecedentné vlny horúčav a silné dažde, ktoré spôsobili utrpenie miliónom ľudí,“ uviedla Burgessová.

Pozrite si reportáž z Televíznych novín z 9. 12. 2024. Slovensko má za sebou historicky rekordne teplú jeseň:​